Zimná ofenzíva v Hornej garde
Po osadení skruží do vchodu tejto novej jaskyne v Borinskom krase, čo sa udialo v októbri minulého roku v rámci Záveru sezóny, sme sa už bez obáv mohli pustiť do bádania na dne. Prednosť však dostala úprava vstupu a pekný koniec jesene sme využili na povrchové pracovné akcie. Počas troch víkendov sme rozobrali pomocnú konštrukciu, vytiahli drevá a oceľové pažnice, ktoré zabezpečovali pôvodnú sondu a postupne sme jamu so skružami zasypali vyťaženým materiálom. Tak sa stalo, že dovnútra sme sa dostali až týždeň pred Vianocami. Aby sme mohli postupovať do hĺbky v pukline na dne, museli sme najprv vyriešiť problém, kam s vyťaženou drvinou a kameňmi. Najbližším vhodným miestom na ukladanie sa zdal byť bočný priestor pred Zubatou puklinou, avšak prístupový otvor do neho bol úzky. Preto sme na poslednej akcii minulého roku tento otvor pomocou vŕtačky rozšírili a na prvej januárovej akcii zahájili ťažbu na dne. Na uľahčenie vyťahovania štrku vo vedrách sme v strope Zubatej pukliny nainštalovali kladku a pomocou nej vytiahli 20 vedier štrku. Na druhej januárovej akcii sme pokračovali a vytiahli 30 vedier, tým sme ale úložisko zaplnili a voľný priestor pod puklinou bol stále v nedohľadne. Ďalšie miesto, kam by sme mohli dávať štrk z dna sa ukazovalo asi 4 m povyše, ľudskú reťaz by tu muselo tvoriť aspoň 5 ľudí. O februárovú akciu sa zaujímalo dostatok jaskyniarov, tak sme ju patrične naplánovali. Zohnali sme ďalšiu kladku, zo základni vzali kotvu, plaketku, lano a po raňajkách v sobotu vyrazili na lokalitu. Predvoj tvoril Paľo nabalený slaninou, špekáčikmi, vínom a novinami. Na táborisku pri Starej garde sa pokúšal založiť oheň, drevo však bolo po dažďoch a mrazoch mokré a ani noviny nechceli dobre horieť. Spoločným úsilím sme napokon prinútili plamene k činnosti a mohli sme ísť dnu do Hornej gardy. V jaskyni sme najprv nainštalovali druhú kladku, vzápätí skúsili vytiahnuť plné vedro a vysypať ho na určenom mieste. Kamene ale neposlúchali, v priestore sa neudržali a prepadávali naspäť dolu. Bolo nutné vedro vytiahnuť vyššie až pod skruže, kde je dostatok priestoru. Tak sme zavolali Radka s Janom, ktorí boli pri skružiach a dávali dole dosky zo šalungu. Presunuli sa na vyťahovaciu trasu, materiál sa potom už dal ťažiť aj ukladať. Postupne sme vytiahli 20 vedier, niektoré s drobným štrkom, iné s hrubými kameňmi. Dno tak ostalo čisté a mohli sme vŕtať do stien na rozšírenie. Novej vŕtačky sa chopil Ševo, uvážene vyvŕtal 8 dier, čím sme postúpili o 2 m nižšie. Po poslednej diere ostala na dne pukliny veľká platňa. Keď sme jej pomohli kladivom, posunula sa nižšie a konečne sa dalo preliezť na finálne dno do väčšieho priestoru. Ten je od začiatku vŕtania 3,5 m nižšie, klesá smerom od príchodu, zmestia sa tu 3 ľudia a v smere klesania sa po 3 m neprielezne zúži. Pokračovanie je kolmo dole pred koncom pukliny, kamene tu padajú 2 m na nové, blatové dno, ale v otvore zavadzia veľký vzpriečený kameň. Pretože už bol pokročilý čas, akciu sme ukončili a kameň odvŕtame nabudúce. Ako posledný svietil do otvoru Ševo a tvrdí, že videl do chodby, ktorá ide naspäť a aspoň 5 m ďalej. Nuž uvidíme. Pracovnej akcie dňa 9. 2. 2019 sa zúčastnili: J. Blaho, P. Magdolen, R. Nevařil, M. Pribiš, M. Ševčík, P. Ševčík a P. Tekel (staral sa o teplé občerstvenie pri ohni). Na základni udržiaval teplo pacient M, Adam.
P.Magdolen