Vznikol Borinský jaskynný systém
Dátum 8. november 2014 sa zapíše do histórie malokarpatskej speleológie ako deň, kedy vznikla najdlhšia aj najhlbšia jaskyňa Borinského krasu; v rámci Malých Karpát je zatiaľ v oboch kategóriách na druhom mieste. Stalo s tak prepojením systému Stará garda – Majkova jaskyňa s Jubilejnou jaskyňou. Na tomto prepojení sme pracovali prakticky hneď od prvého prepojenia Garda – Majkova, ktoré nastalo v máji 2012. Vytypovaná bola vtedy odtoková puklinová chodba, neskôr nazvaná Hilti puklina, kam sme sústredili našu činnosť. Dva roky prác boli korunované spojením na sobotňajšej akcii.
Prípravy prebiehali už v piatok večer, kedy sme dobili akumulátorové batérie a pripravili potrebný materiál na rozširovanie puklín. Návšteva spriatelených trampov sa nepreťahovala, takže spať sme išli tesne po polnoci. V sobotu doobeda sme počkali na príchod ďalších jaskyniarov, podelili sme sa do skupín, dobalili sa a o pol dvanástej vo štvorici vyrazili do Starej gardy. Bez problémov sme s dvoma transportnými batohmi zišli na koniec jaskyne k pracovisku na dne labyrintu za Sieňou nádeje. Postupovým miestom je tu puklina smerujúca kolmo dole, kde dopadajúce kamene vydávajú zvuk z väčšieho priestoru. Vŕtačkou rozširujeme pravú i ľavú stranu pukliny, úlomky vyťahujeme hore a hádžeme ich dopredu v smere pukliny. V jej hornej časti sa zasekávajú a neprepadávajú nadol. Postupne urobíme desať dier a zostupujeme v pukline asi 2 m nižšie. Ľavá stena je tu tvorená nejakým mäkkým slienitým vápencom, vŕtačka robí dieru rýchlo ako do masla, ale následne sa z masívu nič neodlupuje. Preto ďalšie štyri diery dávame len do pravej steny, kde je zvyčajný krehký borinský vápenec. Stena ustupuje a po štrnástej diere ide Marcel dolu obhliadnuť pracovisko. Prepcháva sa úzkou časťou pukliny až na dno a tam zostupuje za hranu, kde ho už nevidíme. Máme však akustický kontakt: „Hlásim prienik“ – odpovedá Marcel na naše otázky, čo tam je. Po ďalších minútach ticha sa znovu ozve: „Je tu dutina“. To už ale Csaba s Matejom zostupujú za ním, zvlášť keď Marcel dodáva, že sa tam zmestíme aj všetci štyria. Priestor je tam naozaj rozsiahly, kde je však pokračovanie na Jubilejnú? Marcel sa pokúša vyliezť do komína na opačnej strane dutiny, Csaba odhadzuje kamene na dne. A tam to je. Za kameňmi je horizontálna puklina, čo sa Csabovi zdá, že je identická s puklinou v hornej časti Siene dokopaného Mikuláša v Jubilejnej jaskyni. Treba však odstrániť prekážajúci veľký zub. Prichádza opäť k slovu vŕtačka. Zub je po chvíli preč a Csaba vyhŕňa blato v pukline nabok, aby sa mohol plaziť dopredu. Keď sa puklina skloní, už si je istý, že je to tá z Jubilejnej. Preplazí sa tri metre a kričí, že sme tam. Poznáva pracovisko v Jubilejnej, kde pred štyrmi týždňami pôsobili spolu s Marcelom. Zaznamenávame čas, je 17h 37m. Spojenie je dokonané. Aby sme ale všetci mohli udalosť osláviť, je treba rozšíriť prístupovú puklinu na širší hrudník. Vŕtanie zhora je náročné, vŕtačku teda vezme Csaba a dieru v zúžení navŕta zospodu. Pracovníci v dutine pozaliezajú do kútov a po chvíli je puklina pohodlne prielezná a zostupujem i ja do dutiny. Csaba otvorí fľašu šampanského, ktorú sme v predvídavosti pribalili do transporťáku. Vôňa perlivého nápoja prilákala netopiera, ktorý sa vešia pri našich hlavách a prezerá si usmiatych jaskyniarov. Ešte kreslíme do blata dátum prepojenia, vŕtame poslednú dieru v horizontálnej plazivke a keď nám dochádza energia v akumulátoroch, pobalíme veci a vystupujeme na povrch. Stopujeme čas potrebný na výstup. Pretože sa nenáhlime a cestou von občas debatujeme, trvá nám to hodinu dvadsať minút. Vonku je samozrejme tma (štvrť na deväť), veci neumývame a v dobrej nálade prichádzame na základňu. Tu neskôr opäť prichádzajú trampi a spolu navštevujeme pohostinné zariadenie Zapadnutý kút, kde hoci unavení, spojenie ešte raz oslavujeme.
Účastníci akcie: Marcel Adam, Csaba Igaz, Peter Magdolen a Matej Ševčík.
P. Magdolen
Fotogaleria: Borinský jaskynný systém