"Trápenie nekončí"
Touto vetou označil P. Magdolen v novembri 2015 objav Portlandského dómu a ďalších priestorov, dokopy viac ako 120m nových chodieb v Sedlákovej diere. To sme však ešte netušili aké ďalšie "trápenie" nás po objave, zameraní a prebádaní týchto priestorov čaká.
Pravdepodobne poslednú akciu do podzemných priestorov Belanských Tatier v roku 2017 sme naplánovali na predĺžený víkend v polovici novembra.
Celkovo sa na akcii zúčastnili: M. Adam, R. Dočolomanský, N. Filipčíková, P. Huťka, Cs. Igaz, I. Majer, P. Magdolen, J. Míšaný, E. Mikulášová, R. Nevařil, A. Spišiak, M. Ševčík, P. Ševčík, Ľ. Štubňa, P. Tekel a M. Vrbovský.
Na chatu na Podspádoch prichádzame ešte vo štvrtok 16.11. už vo večerných hodinách. Po výbornej večeri debatujeme a dohadujeme plány na ďalší deň nasledujúco:
17.11.2017 Ráno sa podľa plánu delíme na dve skupiny.
Skupina A (R. Dočolomanský, J. Míšaný, A. Spišiak, P. Filipčíková a P. Ševčík) vyrážajú do Sedlákovej diery liezť ešte neprelezený komín v strednej časti dómu.
Skupina B (P. Magdolen, M. Ševčík, P. Huťka, Ľ. Štubňa, I. Majer, Cs. Igaz, E. Mikulášová, M. Vrbovský) vyrážajú do jaskyne Starých objaviteľov merať a bádať.
Večer obe skupiny prichádzajú na chatu až po 21:00 avšak už po výleze skupiny po 19:30 sa zabezpečovacie a logistické družstvo akcie tvorené P. Tekeľom telefonicky dozvedá, že "Sedláková diera pustila ďalej stovky metrov". Zároveň skupina B oznamuje svoje splenenie akcie:
Jaskyňa starých objaviteľov - meracie družstvo v zložení P. Magolen a M. Ševčík domeralo anjelský komín a zamerali menšie spojovacie a odbočovanie chodby v jaskyni. Dokopy sa zameralo 36m charakterom najmä úzkych jaskynných priestorov. Ostatok skupiny bádal a rozrušoval priestory na dne jaskyne. Tu sa podarilo čiastočne rozrušiť výrazný kameň v jednej z prítokových chodieb. Jeho úplne prekonanie a tým spriechodnenie chodby však bude otázkou ďalšej akcie, keďže z časových dôvodov sa tento plán neuskutočnil.
Sedláková diera - lezecké družstvo v zložení R. Dočolomanský, J. Míšaný a A. Spišiak vyliezli šikmý komín v strednej časti Portlanského dómu. Jeho výšku odhadli na 25m. Komín následne ústi v zhruba polovici horizontálnej eróznej chodby (nazvanej obslužná chodba). Lezecké družstvo svoje bádanie sústredilo najmä na pravú stranu kde šiel intenzívny prievan a chodby boli podstatne väčšie. Po odhadom 40 metroch prichádzajú k vertikálnej eróznej chodbe kde zlaňuje už len R. Dočolomanský necelých 30 metrov. Chodba pokračuje teraz už horizontálne ďalej, ale vzhľadom na čas a nedostatok vybavenia vylieza späť a skupina sa vracia na chatu.
Večer po odprezentovaní objavu volíme ako miesto pracoviska na ďalší deň samozrejme Sedlákovú dieru.
18.11.2017 Ráno sa budíme do bieleho sveta. Do rána totiž napadlo cca 20cm nového snehu a tak sa tešíme na prešľapávanie strmej cesty k Sedlákovej diere. K jaskyni spolu so 70m statického lana vyrážame v zložení M. Adam, R. Dočolomanský, Cs. Igaz, J. Míšaný, R. Nevařil a M. Ševčík. Tempo je i napriek snehu už od začiatku veľmi rýchle a tak za 1 hodinu a 40 minút stojíme pri jaskyni. Rýchlo sa prezliekame, balíme a podľa možnosti váhy batohov čo najskôr prichádzame do Portlandského dómu. Tu Radovan varí a podáva exkluzívny obed a snáď po 1x v jaskyni sa podáva i vegetariánsky obed pre Cs. Igaza.
Po nabratí síl, prekonávame poľahky komín v polovici dómu a obslužnou chodbou sa dostávame k vertikálnej chodbe, ktorá vzhľadom na dnešného oslávenca J. Míšaného a svoju dĺžku dostáva pomenovanie "tridsiatka". V tridsiatke visí ešte stále dynamické lano po včerajšej akcii. To zmotávame a miesto neho kotvíme statické. Zároveň Radovan, Marcel a Radko sondujú a lezú v komíne pred tridsiatkou kde nalieza Radovan odhadom 18m, avšak komín končí úzkym prítokom. Juraj, Matej a Csaba zlaňujú tridsiatku a prichádzajú do šikmej chodby, ktorou po cca 40m prichádzajú do ďalšej vertikálnej chodby/komína. Ten pokračuje do dola šikmo a nachádza sa tu veľa sutiny, preto z bezpečnostných dôvodov od bádania ustupujeme. Volíme radšej bádanie v hornej časti komína. V polovici sa tu totiž nachádza mohutná skala na, ktorú sa dá voľne vyliezť. Po jej prelezení sa otvorí pohľad na ďalšie veľké erózne chodby, komíny a studne. Skrátka nádhera a šialenstvo zároveň! Zo skaly upevňujeme lano v skalných hodinách a naliezame za pomoci posledných 40m lana šikmú chodbu. Tá ústi do dvoch samostatných studní, jednej po pravej, druhej po ľavej strane. Keďže materiálu viac niet, musíme sa uspokojiť len so zvukovou skúškou. Po hodení kameňa do ľavej studni tento letí odhadom ďalších 80m nižšie, v pravej padá o cca 50 nižšie a spúšťa cestou ďalšiu spŕšku kamenia, ktorá podľa zvuku dopadá na dno dómu. Ostávame v nemom úžase. Jaskyňa nás pustila ďalej a prekvapila tým, že z horizontálnej puklinovo-eróznej chodby sa zmenila na vertikálne mohutné priestory. Nadšený a unavený vychádzame na povrch. Na chate oznamujeme objav, ktorého celkovú dĺžku odhadujeme na prejdených cca 250m s perspektívnymi minimálne ďalšími 150m a krátko pri excelentných haluškách oslavujeme.
19.11.2017 Ráno umývame a balíme veci, lúčime sa a odchádzame plný zážitkov domov.
Dodatok k názvu článku.
Kto Sedlákovú dieru pozná, vie, že samotný príchod k vchodu je pomerne náročný svojim priemerne 2 hodinovým výstupom v strmom lesnatom teréne masívu Nového vrchu. Následne objavom nových priestorov presiahol hlavný ťah dĺžku viac ako 1km. Uraziť túto dĺžku tam a spať na jednej akcii už je naozaj trápením nehovoriac o výstupe a návrate. Pre uľahčenie tohto trápenia bude Sedláková diera pravdepodobne v blízkej dobe prekrstená z "jednoduchej" jaskyne na "expedičnú" ako vôbec prvá jaskyňa v masíve Belanských Tatier.
M. Ševčík