Prvý jarný výjazd do Tatier 2020
Už viac rokov začíname sezónu v Tatrách na prelome mesiacov apríl/máj. Tento rok to zo zrejmých príčin nebolo možné, pridal sa k tomu aj chladný máj, kedy neraz nasnežilo aj v nižších polohách, a tak sme sa na záujmové lokality dostali až v prvých júnových dňoch. Zišli sme sa tradične vo štvrtok večer v zariadení Muráň na Podspádoch, kde sme sa zvítali s domácimi, prešli sa blízkym jaskynkám (Ihličiakova, Za pílou) a zvážili program. Predpoveď na piatok nebola priaznivá, preto väčšina volila údolné jaskyne v Javorovej doline. Ráno však nepršalo a odhodlaná trojica Marcel, Matej a Radovan vyrazila do vyšších polôh k Sedlákovej diere. Tu sme po prezlečení zišli k polosifónu, vyčerpali ho (70 vedier) a v Portlandskom dóme po lanách vyliezli k cieľovému miestu, kde sme plánovali objavovať doposiaľ nepreskúmané časti v ľavej časti obslužnej chodby. Táto časť končí v uklonenej chodbe. Smerom hore chodba pokračuje do nepríjemného, úzkeho závalu zloženého z kameňov rôznej veľkosti (od veľkosti pracovného stolu až po päsť), ktoré sú naukladané na sebe bez väčšej stability a pri pohybe po nich, premieňajú energiu pohybujúcej sa osoby na svoju kinetickú energiu. Vzhľadom k nebezpečnosti tejto chodby, dostala príznačné pomenovanie "mlynček na mäso", prispel k tomu i fakt, že obom jaskyniarom, ktorým sa opatrne podarilo preplaziť cez tento cca 10m dlhý úsek doráňala ruky. Po prekonaní úseku a jeho následnej stabilizácii odhádzaním najnebezpečnejších kameňov, sa v hornej časti podarilo objaviť v dĺžke 2m pevný masív ("kaplnku"), z ktorej vybieha úzka chodba s viditeľným pokračovaním formou šachty do hora. Bohužiaľ sme nezobrali dostatok prostriedkov na prekonanie zúženia a tak sme aj vzhľadom k poraneniam akciu na tento deň ukončili.
Druhá skupiny na čele s potápačmi Janom Blahom a Mirom Klaučom smerovala k Mokrej diere. Turistickým chodníkom to bolo v pohode, problém sa ukázal od chodníka k jaskyni. Naše minuloročné úsilie zmarila práca lesníkov, ktorí tu urobili prebierku a kmene stromov ostali na mieste nami vytýčenej prístupovej trasy. Našťastie ešte nevyrašilo malinčie a papradie, tak sa dalo prejsť pri prekračovaní spílených stromov. Pred jaskyňou sme sa ustrojili a dvojica v predvoji vyrazila dokončiť úpravu úzkeho miesta kúsok od vchodu. To sa pomocou vŕtačky podarilo a pol hodinu po nich vstúpili dnu ostatní s osvetľovacou a fotografickou technikou. Postupujúc jaskyňou urobili niekoľko záberov až sa dostali k hlavnému objektu záujmu – do siene s perejmi a sifónom. Tam nastali fotografické orgie a strávili sme tu niekoľko hodín nasvecovaním a podávaním vecí. K pútavosti snímok prispel určite aj zvýšený vodný stav, odhadom bola hladina o pol metra vyššie než v lete. Po návrate von sme vyšli späť na chodník a ďalej lesom k Suchej diere – k vchodu č. 7. Tu prebierka nebola, takže chodníček lesom z minulého roku sme našli a využili. Cez vchod č. 7 tím zostúpil k sifónu č. 1, kde bolo cieľom nafilmovať jeho úvodnú časť. To sa aj podarilo, ale s výsledkom pri večernom premietnutí autor nebol spokojný a zrejme sa podobná akcia v budúcnosti zopakuje.
Sobota nás privítala jasnou oblohou, pomerne rýchlo sme sa na chate zbalili a všetci vyrazili na Nový vrch. Na Sedlákovu dieru sa tešil novopríchodzí Tomáš, ale našiel sa iba Matej, aby sa do nej vrátil pokračovať v rozpracovanom diele. Ostatní sme podľa plánu išli k Súkozej jaskyni, nájdenej minulú jeseň. Bez väčších problémov sme k nej vystúpili, prestreli piknikovú plachtu, bohato sa najedli a pripravili sa na zostup. Vo vchode sme osadili dve stúpačky, aby sa pohodlne vyliezalo a ďalších päť sme umiestnili na kolmom stupni pred dómom. V dóme sme pokračovali v kopaní v sonde v ľavom kúte, kde sme skončili v decembri pred nízkou plazivkou. Najprv sme sa v sonde zahĺbili a neskôr už ťažili z dna plazivky blatovo-štrkový materiál. Práca to nebola príjemná, blato sa ťažšie nakladalo do vedra a v plazivke nebolo miesta. Bol však vidieť väčší priestor vpredu, čo kopáčov poháňalo. Po pár hodinách aktivity sa Peter Ševčík víťazoslávne nasúkal nohami dopredu do predpokladanej siene. Keď chceli za ním ísť ďalší, sklamane vyhlásil, že väčší priestor bol iba optický klam, nedá sa tam ani otočiť a stratil motiváciu na ďalšie kopanie. Po vylezení von si priestor pozreli aj iní a fakt vyzerá dosť zúfalo. Na dne je blato s vodou a pokračovanie je nízke len pár centimetrov. Uvidí sa, či tu ešte budeme kopať. Za činnosť hovorí fakt, že priestor sa nezadýchava a je tu slabý prievan. Po vylezení von sme previazali lano vo vchode na nové kotvy a pred zostupom do doliny si dali pivo a pálenku vychladené vo firne v blízkej priepasti Nihilizmu. Dvojica v Sedlákovej jaskyni tento krát vystrojená i potrebným materiálnom na prekonávanie úžin pokračovala v prácach v chodbe "mlynček na mäso". Pomocou vŕtačky sa podarilo prekonať zúženie v bezpečnom mieste tejto chodby ("kaplnke") a postúpiť ďalej do šachty rozdelenej skalnou terasou. Prvá (vyššia časť) má dĺžku cca 6m, druhá (nižšia) má výšku 5m. Šachta dostala označenie WP a koncí s tektonickom strope.
Na tomto mieste treba, ešte čitateľovi ozrejmiť naše konanie v zmysle objavovania priestorov smerom do vrchu jaskyne Sedláková diera, hoci jaskyňa logicky pokračuje smerom dole.
Objavmi v rokoch 2017-2019 v celkovej dĺžke skoro 1km (mnohé s použitím lán) značne narástla náročnosť jaskyne a presun k terajším koncovým častiam jaskyne trvá minimálne 3 hodiny. Prieskum jaskyne sa veľmi neuľahčil ani vybudovaním podzemného bivaku. Minulý rok sa k nám počas expedície v Tatrách pridal i Pavol Herich, ktorý nám okrem svojej prítomnosti výrazne pomohol i zostrojením 3D modelu masívu Nového vrchu spojením lidarového reliéfu a máp v therione. Vďaka tejto pomoci sme zistili, že najbližšie miesto k povrchu by sa malo nachádzať práve niekde v obslužnej chodbe. Túto sme totiž spočiatku preskúmali len málo, keďže jaskyňa "púšťala" ďalej na iných miestach. Objavom druhého vchodu v tomto mieste by sa cesta jaskyňou skrátila o minimálne cca hodinu. Prvotný prieskum možného druhého vchodu objavom slepej šachty WP je zatiaľ neperspektívny. Uvidíme čo ukáže zameranie priestorov. Máme, ale už vyhliadnuté i druhé miesto možného postupu - v strope Portlanského dómu. Preto uvidíme na nasledujúcich akciách aký bude výsledok bádania.
Nedeľu ešte niektorí využili na horské bicyklovanie, väčšina sme sa už len balili a dokončovali umývanie a ošetrovanie materiálu. Na obed sme sa rozlúčili s domácim a odišli do svojich domovov.
Výjazdu do Tatier sa v dňoch 4.-7. júna 2020 zúčastnili: M. Adam, J. Blaho, R. Dočolomanský, M. Klaučo, T. Kučera, P. Magdolen, R. Nevařil, K. Nevařilová, M. Rydzi, A. Spišiak, M. Ševčík, P. Ševčík a J. Tencer.
Peter Magdolen a Matej Ševčík