04.04.2017 16:23

Nie je to ani pol roka čo ruky Bystricko-Borinskej partie odložili zo sondy vo Fajtlovom dóme prvé kamene a ich nohy po pár hodinách práce opustili jaskyňu Strateného prsteňa. Sú tu opäť, načatú prácu treba adekvátne dokončiť! Tentokrát je však partia vo väčšom počte a s vidinou objavu.

 

Na chate u P. Huťku na Buloch sa vo večerných hodinách 31.03. stretávajú zástupcovia štyroch klubov: Za Banskú Bystricu: P. Huťka a S. Huťková. Za SpeleoBA: Cs. Igaz, P. Magdolen, R. Nevařil a M. Ševčík. Za OZ jaskyniarov Plaveckého podhradia: Ľ. Janeček, P. Mlynarovič, J. Míšaný. A za OS Tribeč J. Šurka. Večer trávime v družnej debate, dohadovaním sa o zajtrajšom postupe a spánkom.

 

Ráno 1.4. sa k nám pridáva L. Štubňa. Po raňajkách sa balíme a nezvykle skoro na jaskyniarske pomery, vyrážame o 9:00 k jaskyni strateného prsteňa. Ľ. Janeček a P. Mlynarovič volia povrchovú akciu - prechádzku na Španiu dolinu cez Šachtičky. S Huťková ostáva na chate zabezpečovať nielen "jaskyniarsku logistiku".

Za necelú hodinku už stojíme pri vchode do štôlne a Paľo otvára vchod do jaskyne. Plán je nasledujúci: zabezpečiť a zapažiť sondu vo Fajtlovom dóme, ktorá sa začala hĺbiť v novembri 2016 a ktorú rozšíril na predošlých akciách P. Huťka a L. Štubňa. A po zabezpečení, ak nás príroda pustí, postúpiť ďalej.

Vchádzame do jaskyne. Podávame si ťažké batohy, lešenárske trúbky a iný jaskyniarsky vercajch a zakrátko sa dostávame do Fajtlovho dómu. L. Štubňa pristupuje k sonde a začína s vymeriavaním paženia. Navŕtavame pomocné roxori a Libor osádza paženie. Ostatní pomáhame ako sa dá. Po zapažení sondy veľmi dôsledne čistí sondu od voľného kamenia. Ostatný naokolo si už pomaly šomreme popod nos "Je to zapažené dobre." "Je to bezpečné.", "Už by aj stačilo." ale Libor nedbá a precízne čistí sondu. Libor aj Paľo majú ešte v živých spomienkach trpkú udalosť z minulého roka a radšej obetujú 5 minút naviac ako život kamaráta. Čistenie sa nakoniec vypláca, sonda je absolútne bezpečná, až na jeden kameň o ktorom Libor súdi, že vydrží, ale do budúcna ho treba zabetónovať. A tak po 2,5 hodinách práce je cesta do snáď nových častí voľná.

Kotvíme lano a ako prvý sa sondou, teraz už zmenenou na 6m hlbokú priepasť spúšťa L. Štubňa. V priepasti sa dá zaprieť takže nemusíme použiť sedák, ale lano sa na pridržanie zíde. Ostatní netrpezlivo očakávame prvé správy. "Tak čo? Čo tam je?" kričíme. Libor odpovedá "Riečna chodba a asi dóm!". Mizne v chodbe a do nových častí postupne prichádzame i my, ostatní. Nádhera! Po pravej strane priepasti sa nachádza krásna erózna chodba s výškou 3m ktorá po pár metroch ústi na riečisko s potokom. Pri konci eróznej chodby je po pravej i ľavej strane plazivka. "Sú tu Borinské partie - krásne úzke plazivky!" kričí Matej. Pravá po troch metroch končí, no ľavá sa po dvoch metroch lomí dohora a vidieť ňou ďalej. Prechod však hatí skalné brucho. Juraj s Jurkom prinášajú vŕtačku a začíname bojovať so skalou. Libor nasledovaný Petrom a Paľom nalieza medzi časom v ľavej strane priepasti do dómu. Po rozrušení skaly Matej prichádza za zvyškom partie do dómu. Paráda, dom Bláznov (ako dostal dóm pracovný názov) má rozmery minimálne 5x10m. Skúmame dóm, nachádza sa tu niekoľko veľkých kameňov a v stenách dómu meandre. Pri prehliadke jedného z kameňov objavujeme na vápenci menšiu vzorku medennej rudy. Nezvyčajné, ale snáď nič neočakávané v tejto jaskyni, ktorá začína starou prieskumnou štôlňou na meď.

"No kde je Libor?" pýta sa Matej. "Libor vyliezol kdesi tam do stropu dómu a už dlhšiu sa neozýva" odpovedá a ukazuje Juro Míšaný. Ideme ho pozrieť. Matej nalieza do stropu. "Čo tam je?" pýtajú sa Peter s Paľom. "Ďalší dóm, 3x5m", kričí Matej. Postupuje ďalej. Libora nepočuť. Po pravej strane dómu sa dá dostať ďalej. Šikmá plazivka z druhého dómu prechádza do uklonenej chodby s kopou kamenia. V chodbe s dĺžkou cca 15m, ktorá na konci vyznieva v závale sa nachádza okrem vápenca aj niekoľko kalcitov veľkosti päste, čo dáva tušiť zaujímavému objavu. Medzitým prichádza do chodby Juro Míšaný a kdesi zhora Libor. Libor referuje, že vyššie je kalcitová chodba a ďalší dóm. Matej ide po Liborových stopách. Z uklonenej chodby sa cez hlinitý profil chodby dlhej 5m dostane do akejsi predsiene. Po jej ľavej strane vidieť početné veľké kusy kalcitov. Wow! Kalcity majú veľkosť detskej hlavičky až ľudského ramena. Po prelezení z predsiene cez kalcitové kamene človek neverí vlastným očiam. Kalcitová žila široká 5m s hrúbkou 2m! Všade kalcity minimálnej veľkosti ako detská hlava (podľa toho pracovne dóm dostávame meno "Dóm/sieň detských hlavičiek") a pomedzi nimi kalcitový "štrk" veľkosti päste. Popod kalcitový odrth sa dá preliezť do posledného dómu s veľkosti 5x7m. Tu sa nachádza mäkký sinter a sintrové náteky. Za Matejom prichádza Juraj. Obaja si prezerajú nové objavy a ani jeden z nich nevie nájsť slová. Po preskúmaní nových vecí schádzajú aj s Liborom do dómu Bláznov a odtiaľ k vstupnej priepasti, ktorá dostala pracovný názov pre rozložené paženie z lešenárskych trubiek "Atómium". Zatiaľ čo sme skúmali nové dómy Csaba a J. Šurka rozrušili ďalšie brucho v eróznej chodbe Borinských pasáži (ako úzke riečne-modelované chodby dostali pracovný názov) a prenikli pár metroch proti riečisku a do "Relax siene s 3m vysokým Relaxovým vodopádom" ako dostali nové časti po nalezení Cs. Igazom pracovný názov. Po tom ako na otázku čo tam je, odpovedal "Sieňka! Čistý relax, pohoda!". Proti toku potoka v Borinskej pasáži zároveň vidieť ďalšiu sieň, v postupe však vadí krásny čierny kameň s ornažovými "očkami" a tak tento objav nechávame na neskôr.  

Postupne vyliezame cez atómium do Fajtlovho dómu. Matej ako predposledný vylieza z priepasti a rukou sa dotkne kameňa "čo treba do budúcna zabetónovať ale teraz ešte vydrží" a ten sa výrazne pohne. Juro Míšaný však je ešte dole a tak teba kameň pridržať aby náhodou nedošlo k nešťastiu. Jurko v poriadku vystupuje. Takýchto "relatívne stabilných" kameňov bolo v priepasti neúrekom a tak snáď len vďaka Liborovej precíznosti a čisteniu nedošlo k vážnemu úrazu. Po pár minutách vyliezame všetci šťastný a spokojný na povrch.

Sumarizujeme objav: cca15 metrov v Borinských pasážach a cca85 metrov v pasážach s dómami to je dokopy odhadom 100 metrov nových, krásnych a geologicky zaujímavých objavov v jaskyni Strateného prsteňa v Môcovskej doline. Zároveň narýchlo určujeme i ďalšie možnosti prác v jaskyni - zabezpečiť kameň v atómiu, zamerať nové objavy  a prebojovať sa v Borinskych pasážach ďalej.  

Umývame výstroj a s pokojným krokom objaviteľov odchádzame k Paľovi na chatu. Tu už na nás čaká vysnívaný obed. Fantastická kapustnica a perfektné kuracie mäso a zelenina. Sylvia by sa nemusela báť variť v najlepších reštauráciách. Ešte dlho po tomto obede sa "zalizujeme až po uši". Po obede sa lúčime s L. Štubňom, ktorý odchádza domov do Banskej Bystrice. Po výdatnom obede sa ešte partia R. Nevařil, M. Ševčík a J. Míšaný vyberá na krátky výlet po okolí, konkrétne na lúku pod Hrubým vrchom. Po príchode naspäť sa ešte Matej s Jurajom odhodlajú na obhliadku neďalekej prieskumnej štôlne. Medzi tým prichádza Ľ. Janeček a P. Mlynarovič z výletu na Španiu dolinu.

V prieskumnej štôlni je viac vody ako v novembri no to nám nevadí a po bedrá v chladnej 5 stupňovej vode sa brodíme 40 metrami štôlne a ďalších 30 metrov prechádzame po suchu. Po obhliadke cestou späť na chatu Juraj hovorí "niekto nás sleduje". A naozaj v lese poniže cesty sa leskne pár očí. Matej neváha a bleskom osvetlí zviera. Pozrie fotku. Mačka? Rys! Rýchlo kým nemizne hlbšie v lese robí ešte pár záberov. No po ich lepšom preštudovaní spolu so zvyškom partie sú i jeho závery trochu skeptické (fotku však v galérii môžete posúdiť i sami). Večer končíme prezeraním fotografii z Paľovej expedície po Izraeli.

Nadišiel deň odchodu - 2.4.2017. Partia sa lúči. Časť odchádza priamo domov, zvyšok ešte navštevuje Motyčskú holu.

 

Tak ako i pri predošlej expedícii treba poďakovať P. Huťkovi za poskytnutú bezpečnú a útulnú základňu, super atmosféru a vynikajúcu akciu. A Sylvii Huťkovej za jej excelentnú kuchyňu na ktorú sa zúčastneným jaskyniarom ešte dlho v myšlienkach budú zbiehať slinky. Ešte raz, veľká vďaka za všetko.

 

Epilóg autora:

Vždy je zaujímavé preniknúť do nových časti jaskyne. Človek má také zmiešané pocity. Na jednej strane sa teší objavu. Teší sa z toho, že vstúpi na miesto panenské, na miesto kde nik iný pred ním nebol. Teší sa, že vidí veci, ktoré nik iný pred ním nevidel a ktoré príroda za tisícky rokov vytvorila. No na druhej strane cíti určitý kus viny. Kus viny za to, že poškodí jedno z mála posledných nedotknutých miest na tejto planéte. Hoci nechce a dáva si veľký pozor jeho stopy tu už ostanú navždy vryté - presunutý kameň, otreté blato a pod. Tieto pocity sprevádzajú každý objav. A tak tomu nebolo inak ani teraz. K pocitom "šťastia a viny" sa pri objavoch v tejto jaskyni snáď navždy vsunie ešte iný, tretí pocit. A to pocit "že tu niekto chýba". Je tomu sotva trištvrte roka čo sa v jaskyni stalo nešťastie a v plazivke do Fajltovho dómu zahynul jaskyniar Libor Fajtl. Hoci mnohí z terajšej partie objaviteľov ho poznali len z počutia, no na tých , ktorí ho poznali osobne bolo vidieť, že im je ľúto, že sa nemôže spoločne s nami tešiť z objavu, či už osobne, alebo správou. Pretože i on bol jedným z ľudí, ktorí "priložili ruku k dielu". A tak milý Libor nech si už kdekoľvek, v ktorejkoľvek plazivke a dóme jaskýň Česko-Slovenska kus tohto objavu patrí určite aj tebe tak ako i mnohým iným častým pracovníkom v jaskyni Strateného prsteňa, ktorí sa osobne nemohli zúčastniť tejto výbornej akcie.

 

PS: Hoci sa akcia uskutočnila 1. apríla - na deň bláznov, všetky udalosti a objavy sa skutočne stali.

Fotogaléria

Matej Ševčík