Prvé tohtoročné Tatry - jún 2016

28.06.2016 01:01

Zvyčajne zahajujeme tatranskú sezónu v máji. Aj tento rok sme pôvodne zvolali akciu v polovici mája, avšak kvôli daždivému počasiu sme ju pár dní predtým odvolali. Ďalší voľný termín sa ukázal až po Speleoškole. Viacerí jaskyniari ale už mali tento víkend obsadený, tak sme sa na prvom výjazde zúčastnili iba štyria. Nízkej účasti sme prispôsobili plán , ten sme napokon kompletne splnili. Hoci sme vyrazili z Plaveckého Štvrtku vo štvrtok až po piatej poobede, vďaka dlhému dňu sme na Podspády prišli ešte za svetla. Na druhý deň sme po raňajkách vyrazili na Nový vrch v striedavom veternom počasí. Prehánky boli krátke a málo výdatné, ani sme nezastavovali.  Pri hornej hranici lesa nás upútala nádherná dúha, ktorá sa klenula pod nami. Presne podľa plánu sme prešli už vyšliapaným chodníkom ku Sedlákovej diere, odtiaľ hrebeňom do sedielka a traverzom do kuloáru, kde sme predminulý rok ukončili pátranie po hornom vchode do Sedlákovej. Teraz sme postupovali hore trávnatým žľabom až ku skalám, pod ktorými by sa podľa zimnej fotky Igora Papa mala nachádzať Liečivá jaskyňa. Od skál sme zišli k jedinému smriečku v mori kosodreviny, z neho už bolo vidieť depresiu poniže. A skutočne asi 15 m smerom nadol od malého smreku sme našli mohutný otvor do tejto jaskyne. Trochu sme skultúrnili priestor pred vchodom, ošetrili nakotvené lano, ktoré bolo zarastené machom, prezliekli sa a  zišli preskúmať jaskyňu. Strmo sa zvažujúce dno vstupnej časti bolo pokryté hrubou vrstvou snehu, ktorý v spodných partiách prechádzal do firnu. Lano sme museli vyslobodzovať zo snehu a firnu, čo sa aj podarilo. Na najnižšom mieste firnoviska sa popri skale dalo zísť do puklinovej chodby ukončenej malou sieňou so závalom na dne i po bokoch. Všade tu sú ľadové útvary, jaskyňa je teda typický vrecovitý priestor, kde sa hromadí studený vzduch. Prievan sme nikde nezaznamenali a výskyt ľadu naznačuje, že jaskyňa je statická. Ak by to bol horný vchod do systému, ľad by mal byť vytopený (aspoň naspodku). Celkovo sa jedná o priepastnú jaskyňu založenú na tektonickej poruche a ďalší postup sa zdá málo perspektívny. Oceňujeme aktivitu Igora Papa, ktorý tu vybudoval kratšiu lanovku na vyťahovanie kameňov z dna, ale v prieskume tu pokračovať nebudeme. Počas prehliadky jaskyne sme ju pomocou Dista zamerali, dĺžka polygónu dosiahla 46,2 m. Odpadky sme vyniesli von, užitočné veci, ktorá by mohli podľahnúť skaze sme zniesli na Podspády, kde sú uschované v šope u vedúceho zariadenia. Od jaskyne sme zišli priamo dolu žľabom, v spodnej časti sme ešte pátrali po jaskyniach, žiaľ bezúspešne. Na rúbani v doline nás prekvapili čerstvo povyvracané stromy, smreky aj javory. Vietor vyvádzal na dne doliny,  v zariadení Muráň vyvalil bránu a zrútil plot, elektrikári museli obnoviť dodávku prúdu, čo sa im do zotmenia aj podarilo. Zaujímavé, že hore vo svahu sme zaznamenali len slabé poryvy vetra bez následkov.

V sobotu sme mali za cieľ navštíviť Čiernohorský systém, konkrétne Malú jaskyňu a zniesť z nej povrazové rebríky. Známou trasou zo Zadných Meďodolov sme vyšli na lúku na Úplaze a traverzom k jaskyni Verných. Ešte pred jaskyňou sme odbočili hore na lúčku pod kosodrevinou a odtiaľ individuálne hľadali vchod do Malej jaskyne. Stačili tri roky, čo sme tu neboli a nájsť jaskyňu sa ukázalo ako problém. Až po hodine a pol sa podarilo lokalizovať vchod. Podľa plánu sme vyniesli oba rebríky, karabíny už boli zakusnuté, ale prekonali sme ich. Budúci návštevník si bude musieť vziať 25 m lano, a ak neverí spodnému nakotvenému lanu, tak aj v dĺžke 60 m. Od Malej jaskyne sme zišli k jaskyni Verných, ktorú si Matej v sprievode Marcela pozrel po zúženie v Benovej pasáži. Výzdobu a erózne tvary v Centrálnom meandri nafotografoval. Na Podspády sme prišli tesne pred výrazným dažďom.

Nedeľa bola tradične venovaná údržbe výstroja, na obed sme sa išli pozrieť k vyvieračke a vyšli sme aj do začiatku kaňonu nad ňou. Poobede sme už nastúpili spiatočnú cestu na západ i na východ. Úspešnej akcie v dňoch 16.-19. jún sa zúčastnili M. Adam, P. Magdolen, M. Ševčík a J. Tencer.

P. Magdolen

Fotogaléria