Práce v systéme Garda – Majkova
Jaskynný systém Stará garda – Majkova jaskyňa je výhodným zimným pracoviskom. Robí sa hlboko vnútri v jaskyni pri teplote +8,5 °C, cez víkend to v priemere bolo o 15 stupňov teplejšie než vonku. S rozdielom teplôt súvisí aj silný prievan, ktorý napomáha vetrať pracovisko. Systém nie je ďaleko od základne a aj v čerstvom snehu to k nemu netrvá dlhšie než 20 minút. Pokiaľ sa výrazne netopia snehy, je v jaskyni sucho – zvyčajne až do marca, kedy rozmrzne pôda.
Tentokrát sme v sobotu nezišli na dno, ale zvolili sme na prácu Hilti puklinu. Cestou k nej sme odpratali úlomky v Merkaptánovej pukline, ktorú pred dvoma týždňami Ondrej rozširoval. V samotnej Hilti pukline sme pracovali v medziúrovni, kde sme najprv rozmenili veľké kamene na konci a potom pomocou vŕtačky postupovali dopredu za rohom vľavo. Tiež sme rozšírili ohyb. Výsledkom je postup asi 1 m dopredu, avšak stratila sa perspektíva. Zistili sme, že vzduch sa tu nečistí a prievan je v hornej časti Hilti pukliny. Puklina sa navyše v postupovom smere zužuje. Poslednú dieru sme preto zvolili dohora ešte pred ohybom, kde bolo vidno širší profil. Neskôr sa tam dalo aj nahliadnuť; ďalej sa črtá zával a evidentne je tam svieži vzduch. Otázka je, či nie je rozumnejšie začať Hilti puklinu rozširovať v hornej úrovni skôr, ako sa zíde na medziposchodie, čim by sme sa vyhli náročnému vyliezaniu i vŕtaniu smerom hore. Do najbližšej akcie sa rozhodneme. Iným negatívom akcie boli dva takmer identické pracovné úrazy – pripučené prsty pri manipulácii s kameňmi. V oboch prípadoch postihnutí sfarbili kamene vlastnou krvou, krvácanie však nebolo nutné špeciálne zastavovať. Už v teple základne boli poškodené prsty ošetrené, nechty však takmer určite zlezú dole.
V nedeľu bola na pláne ľahšia činnosť zo strany Majkovej jaskyne. Prvú úlohu sme splnili už hneď za vstupnou šachtou. Išlo o kontrolné premeranie azimutu. Potvrdilo sa tak tušenie, že všetky doteraz nakreslené mapy sú o 180 stupňov otočené, inými slovami, sever bol naopak. Fakt, že napriek otočenej mape sa podarilo Majkovu jaskyňu prepojiť so Starou gardou sa dá vysvetliť tým, že miesto spojenia je skoro presne pod vchodom, čiže celkové otočenie nemá na jeho polohu vplyv. Druhým cieľom bolo skúsiť postúpiť v nových partiách pri Kuňom dóme, ktoré sa teraz v novom svetle ukazujú priaznivejšie – nesmerujú pod potok, ale do masívu, do voľného priestoru poza staré časti Starej gardy. Pôvodne zamýšľané rozširovanie stúpajúcej pukliny vo vetve vpravo pred Kuním dómom sme zavrhli, keďže puklina stúpa priveľmi strmo a nie je vidno pozitívny priestor. Zvolili sme alternatívnu puklinu v smere pokračovania Kunieho dómu dopredu, o ktorej už v čase objavu Martin Kučera povedal, že mu vonia. Tá je horizontálna, resp. mierne klesá a zdá sa, že sa po pár metroch rozšíri. Navŕtali sme tu celkovo štyri diery, ale okrem prvej mali slabý účinok. Masív je tu výrazne popraskaný, takže nabudúce treba vziať sochor, či sekáč a kladivo a časti horniny vylupovať. Nepríjemným je lepkavé blato na dne dómu, čo je pozostatok sedimentov, ktoré sme sem ešte ako sypký materiál vyťahali z konca týchto partií, z kopanej chodby vľavo za Kuním dómom. Zablatenú výstroj sme po akcii neošetrili v zamrznutej Whirpoolke, ale odniesli na základňu, kde snáď blato vymrzne a odpadne. Akcie v sobotu sa zúčastnili: M. Adam, Cs. Igaz, P. Magdolen a O. Trávnik, v nedeľu tí istí okrem O. Trávnika, ktorému zranený prst neumožnil činnosť.
P. Magdolen