Práce na predlžovaní jaskýň
Už dávnejšie Paľo Červeň s manželkou Janou pomocou google map našli v Borinskom krase novú jaskyňu. Pred mesiacom Paľo povolal ďalších členov skupiny, ktorí tento krasový jav zhodnotili a odsúhlasili parametre umožňujúce jav nazvať jaskyňou. Z viacerých alternatív Paľo so ženou napokon vybrali pomenovanie Červená jaskyňa. Zavrhli tak predchádzajúce varianty Moja jaskyňa, Červeňovej jaskyňa či Manželkina jaskyňa. Táto sobotná akcia mala za cieľ zväčšiť vchod do jaskyne, overiť možnosť jej pokračovania a napokon jaskyňu zamerať. Ráno sme sa obaja účastníci v dohovorený čas stretli na základni a ešte doobeda vyrazili peši na lokalitu. K jaskyni nás bezpečne doviedlo monotónnym jesenným lesom Paľove GPS. Zložili sme sa pred jaskyňou a hneď sa pustili do rozširovania vchodu, ktorý predstavovala meter dlhá plazivka. Pomocou lopaty a krompáča sme sa vo vchode zahĺbili o trištvrte metra, takže dovnútra sa dá ísť štvornožky. Strhujúce pracovné úsilie nevydržal čakan, resp. jeho schátraná násada, ktorá sa v rukách úderníkov rozpadla. Niet sa čomu diviť, krompáč bol vytiahnutý z nejakej borinskej jaskyne už poriadne nahlodaný zubom času. Našťastie pod hornou kamenistou vrstvou s koreňmi je sypká hlina a v zálohe máme aj malý horolezecký čakan. Po sprístupnení vchodu Paľo pristúpil k druhému bodu programu – kopanie vo vnútri zamerané na predĺženie jaskyne. Koniec jaskyne predstavovala strmo klesajúca plazivka zhora obmedzená erózne modelovanou skalnou stenou. Aby sa tam dalo pracovať, museli sme si vytvoriť priestor. Tak začal Paľo hĺbiť pracovnú jamu v centrálnom priestore jaskyne. Ten je našťastie dosť veľký na zaháňanie sa lopatou. Pomocou nej sme presunuli zvnútra jaskyne na povrch asi meter kubický sedimentov a vytvorili tak meter hlbokú sondu. Ku koncu akcie sa dalo nasvietiť do plazivky v priamom smere a ukázala sa aj druhá v kolmom smere. Žiadny objav sa nekonal, úzka plazivka ide ďalej strmo dole. Dohodli sme sa, že tu spravíme ešte jednu podobnú akciu a až potom jaskyňu zameriame. Budeme si musieť vziať už iné náradie – malú lopatku a vedro, alebo vaničku na ťahanie. Za sobotu sme jaskyňu predĺžili iba o pol metra, no vytvorili sme pohodlné pracovisko.
V nedeľu ráno prišiel na základňu presne ako sľúbil o pol desiatej mladý záujemca o jaskyniarstvo Šimon z Lozorna. Po raňajkách káve sme sa pobalili do Starej gardy. Náplňou práce malo byť osadenie pevných meračských bodov v nových častiach za Merkaptánovou puklinou, teda v odbočkách, ktoré sme dosiaľ nezamerali. Zároveň sa Šimon oboznámil s rozsiahlou jaskyňou. Stanovené úlohy sme splnili tak na 80%, keď sme sa nedostali do odbočky pri Žabom kolene v priamom smere. Jednak v kolene stálo veľa vody a tiež v plazení sa do odbočky prekážal blatový val, ktorý bude treba motykou odkopať. Motyka však ležala ďalej, už v Sieni strachu. Ostatné body sme ale osadili: v komíne nad Merkaptánovou puklinou, v Hilti pukline, v sonde pod Sieňou chaosu, v blokoviskách pod Plochou chodbou po oboch jej stranách a na záver aj v dvoch plazivkách vybiehajúcich v úvodnej časti Polnočného dómu. Spolu to bolo asi 25 bodov, čo po zameraní pridá k súčasnej dĺžke systému Stará garda – Majkova jaskyňa odhadom 70 m. Akcia prebehla bez problémov, po výstupe na povrch sme využili priaznivú hubársku situáciu a v tesnom okolí vchodu nazbierali behom 20 minút plnú kapsu václaviek (podpňovka obyčajná - Armillaria mellea). Potom sme ich do neskorej noci na základni zavárali do octu.
Víkendových akcií sa zúčastnili: Pavol Červeň, Peter Magdolen (sobota), Šimon Ábel, Peter Magdolen, Peter Ševčík (nedeľa).
Fotogaléria: Práce na predlžovaní jaskýň