Otvárame Hilti chodbu
Ešte v marci pri objave nových priestorov v Starej garde nás na začiatku upútala odtoková puklina s prievanom. Vedeli sme, že je to perspektívne miesto a že tu budeme pôsobiť. Prednosť ale mal podrobný prieskum koncových častí objavu a najmä zameriavanie objavených chodieb. Čas na postupy v spomenutej puklinovej chodbe nastal tento piatok. Kľúčovým faktorom pre zahájenie prác bola kúpa novej vŕtačky Hilti T-6A v piatok doobeda. Plní nedočkavosti sme dali poobede nabiť oba akumulátory a na večer sme vyrazili do jaskyne. Rýchlo sme zišli do Siene strachu, odkiaľ vybieha klesajúca perspektívna puklina. Už pri prvej diere nás zaskočila ľahkosť, s akou vrták prenikal do borinského vápenca. S predchádzajúcim trápením so starou vŕtačkou je to neporovnateľné. Postupne sme v pukline vyvŕtali a odstránili 10 dier a postúpili odhadom 4-5 m. Bolo vidno, že po ďalšom metri sa chodba rozširuje tak, že sa v nej dá otočiť. Došiel nám však materiál, a tak sme postup odložili na nasledujúci deň. Aby sme zistili, koľko vydrží druhý akumulátor, navŕtali sme diery na rozšírenie prístupovej cesty i na ďalší postup, spolu ďalších 9 dier. Rekapitulácia – prvý akumulátor dal 8 a pol diery, druhý 10 a ½ a ešte nebol úplne vybitý, čiže ak sa vŕta pohodlne, nie v krkolomnej polohe s jednou rukou (prípady s prvými dierami), tak nová batéria vydrží 10 – 11 dier priemeru 12 mm.
V sobotňajšie ráno prichádza kňaz Peter so skupinou saleziánov z Galanty na plánovanú exkurziu do jaskyne Stará garda. Na povrchu po vchod nás sprevádza Palo Červeň s rodinkou, ktorý sa chystajú na povrchovku hore po toku. Martin Kučera a Csaba Igaz vstupujeme s deväť člennou skupinou do gardy. Pri vstupe pod rebríkom sa čakáme a nasleduje modlitba za šťastný návrat. Ďalší postup jaskynným priestorom je prekvapivo plynulí a s prehľadom zostupujeme ku zvonivým kvapľom. Krása jaskyne očarila mladých ľudí a neraz padli slová o ďalšej návšteve. Tak do skorého videnia u nás v Borinskom krase.
Po úspešnom priebehu exkurzie a po miernej regenerácii nasleduje na večer tretí, pracovný zostup – opäť do Siene strachu. Pokračujeme tam, kde sme v piatok prestali. Vŕtame do ľavej strany, ale tá je už hodne rozpukaná, takže postup je slabý. Širší priestor je ale na dosah, a keď Csaba navŕta kompaktnú pravú stenu, dá sa už do neho dostať. Žiadne pozitívne prekvapenie sa však nekoná. Po metri je opäť úžina. Akúsi nádej poskytuje padnutý blok v hornej, širšej časti, za ktorým by chodba mohla pokračovať. Preto vŕtame do tohto bloku a po dvoch dierach je taký rozpukaný, že ho takmer celý rozoberieme. Chodba sa však za ním zužuje na 10 – 15 cm. Nič nám nie je platné, že na výšku, resp. na hĺbku má 4-5 m, aj keď zvuk padajúceho kameňa poteší. Optimizmom nás napĺňa akurát silný prievan vanúci dovnútra, čo tiež spôsobuje, že na pracovisku je stále čistý vzduch. V pukline sme za dva dni pôsobenia postúpili 7 m – a to hlavne vďaka novej technike. Na jej počesť pomenúvame túto časť jaskyne Hilti chodba. Možno sa jedná o reklamu, ale zatiaľ nie sme viazaní žiadnou zmluvou, ani sponzorským príspevkom. Cestou von ešte rozširujeme úžiny, kde sme deň predtým navŕtali diery a pozorujeme viacero netopierov, ktoré nás od pracoviska sprevádzajú na povrch a šantia medzi sebou.
Pracovne akcie sa 2. 9. zúčastnili: M. Adam, Cs. Igaz, P. Magdolen; v sobotu 3. 9.: Cs. Igaz, P. Magdolen, P. Ševčík.;
3. 9. sprevádzali: Cs. Igaz, M. Kučera.
P. Magdolen a M. Kučera
Fotogaléria: Otvárame Hilti chodbu