Októbrové Tatry
Počas nášho dlhoročného pôsobenia sa ustálil jesenný termín výjazdu do Tatier na polovicu októbra. Pôvodne to bolo dané tým, že už skončila jelenia ruja, kedy sme sa nemali pohybovať v pásme lesa. Teraz už obmedzenia vzhľadom na jeleniu i kamzičiu ruju v povolení nemáme, no októbrový termín sa už ustálil. Z Bratislavy sme vyrazili vo štvrtok poobede viacerými autami a večer po zotmení prišli na Podspády. Piatková akcia sa vymkla zo zvyčajných koľají už tým, že sme vstali pred siedmou a o deviatej vyrazili hore kopcom. Išlo sa sviežo, na konci rúbani sme vyšli nad inverznú oblačnosť a v mimoriadne dobrej viditeľnosti pozorovali Babiu horu a aj poľské pohoria v pozadí. Ku vchodu do Sedlákovej diery sme aj napriek snehu do pol kolien prišli o 11.00, čo je čas, kedy zvyčajne ešte len vyrážame z Podspádov. Po občerstvení v podobe vyprážanej krkovičky s cibuľou v žemli (vyhotovené Ľubošom ešte vo štvrtok v Sološnici) a prezlečení sme už na poludnie boli v jaskyni. Prvá zastávka bola v zostupovej chodbe pri bode č.5, kde je náznak horizontu a tu sme pred dvoma rokmi natiahli 40 m lano do bočnej chodby. Cieľom bolo vtedy preskúmať možné pokračovanie dohora a nové priestory zamerať. To sa aj podarilo, ale kvôli peknej mape ešte bolo treba zakresliť profily a výplne, čo sme v priebehu hodiny zvládli. Lano tu už potom nemuselo byť, odstránili sme aj plaketky s karabínami a všetko sme vzali so sebou ďalej. Nasledujúca zastávka bola pri povrazovom rebríku v studni Dajto, kde už dlhšiu dobu špekulujeme, že sa z rebríka zle vylieza a bolo by tam dobre dať niečo na zachytenie – slučku alebo stúpačku. Tento problém sme na mieste vyriešili tým, že sme rebrík prekotvili o 1 m vyššie. O niečo horší je teraz nástup na rebrík, ale vyliezanie je o hodne pohodlnejšie. Ďalší rebrík v klzkej šikmine sa počas minulej akcie zrútil dole aj s kvapľom, na ktorom bol zavesený. Teraz sme ho podľa plánu zmotali a vzali na koniec. V klzkej šikmine ostalo lano a nový rebrík tu osadíme až keď sa ho podarí vyrobiť. Alternatívou môžu byť stúpačky, pretože v šikmine sú aj prirodzené stupy. S rebríkom a lanom sme doputovali ku koncu jaskyne, kde nás čakal hlavný bod programu, prekotvenie dlhého rebríku a nakotvenie kratšieho tak, aby bola Odvážna studňa vystrojená na pohodlný zostup bez lezeckých pomôcok. Najprv sme však spravili obednú pauzu. Vhodné suché miesto sa javilo nad studňou. Rado tu vybalil kartušu s minivaričom čínskej výroby a v plechovom hrnčeku na trikrát zohrial špeciálnu konzervu „Drevorubačov tanier“. Jej obsah nás načas zasýtil. Po obednej prestávke sme zostúpili na koniec dlhého rebríku, tam nakotvili kratší, čo sme sem vliekli od klzkej šikminy. Potom sme prekotvili dlhý rebrík tak, aby sa naň pohodlne nastupovalo a aj prestupovalo z neho na kratší. Keď sa všetko úspešne podarilo, mohli sme zísť k sifónu. Nakoľko sa na povrchu intenzívne topil čerstvý sneh, v celej jaskyni bolo dosť prítokov a jeden výdatný napájal aj sifón. Ako sme ale na minulej akcii zistili, sifón drží konštantnú hladinu. Na jeho začiatku je odtok do pukliny, ktorá odvádza vodu pri zvýšenom stave. Plán bol taký, že puklinu vŕtačkou rozšírime a sifón sa vyprázdni štýlom vytiahnutia štupľa z vane. Po prvej diere sa nič nestalo, akurát sa ukázal profil pukliny, z ktorého vyplynulo, že voda neodteká dolu, ale dopredu, a v tomto smere bude treba puklinu ďalej rozšíriť. Tak sme dali druhú dieru, dosť dlhšiu, a výsledkom bolo poznanie, že vypustenie sifónu vôbec nie je jednoduché. Zvuk vytekajúcej vody totiž vychádza z prepadu, ktorý je asi trištvrte metra vpredu za úzkou puklinou. Vyvŕtali sme tretiu dieru a z pukliny povyťahovali kamienky, pokiaľ sme dosiahli. Voda puklinou pomaly odtekala, až sa hladina znížila o 10 cm. Na úplne vypustenie sifónu by sme však potrebovali urobiť asi 10 dier, aby sme sa dostali dopredu k prepadu, a preto sme tu snaženie ukončili. Spevnili sme hrádzu predeľujúcu sifón a vodu z postupovej polovici vedrom vyčerpali do druhej, kde je už rozšírený odtok. Objem čerpanej časti je okolo 50 vedier, čo sa dá zvládnuť za asi 20 minút. Cez vyčerpaný sifón sa Rado s Matejom presunuli do minuloročných objavov. Vzali so sebou lano, avšak dohora neliezli, všade bolo veľa kvapkajúcej vody. Úloha zaistiť výstup v Portlandskom dóme sa tak prenáša na ďalší rok. Všetci účastníci už mali akcie dosť, ukončili sme ju a išli von na povrch.
Cestou sme ešte pridali ďalšie kotvenie v klzkej šikmine. Všetky nové kotvy aj plakety sú v antikorovom prevedení, takže mali by vydržať aspoň sto rokov. Von sme vyšli už za tmy, nemuseli sme sa ponáhľať so zostupom, a tak Radovan ukázal svoje kuchárske umenie. Prvých chodom bola maďarská klobása upražená na cibuli. Nasledoval opekaný syr Romadour a pripravené boli aj sendviče s paradajkou a kapiou. Na zostup sme si ešte uliali rumu Havana club a za svitu mesiaca v splne sme niečo po desiatej prišli na Podspády, kde už čakal tréner Jano so vzorkami vína a špeciálnou domácou paštétou.
Sobotná akcia bola poznačená únavou z predošlého dňa. Nevedeli sme sa dlho rozhodnúť, aký bude cieľ akcie, napokon sme zvolili prehliadku Jaskyne starých objaviteľov a obhliadnutie steny Nového vrchu v oblasti Balónovej jaskyne z protiľahlého svahu. Vyrazili sme už v obvyklých reláciách tesne pred poludním a v peknom počasí prešli chodníkom do sedla na konci doliny Medzisteny. Tu sme hľadali a nakoniec aj úspešne našli dve známe malé jaskyne M-1 a M-2. Prezreli sme si ich a nad nimi v bočnom hrebeni medzi dvoma skalnými ostrohami zaujali miesto s výhľadom na stenu Nového. Pozorovali sme dva krúžiace orly, nafotografovali však aj hlavný objekt povrchovej akcie – dieru v stene vpravo od Balónovej jaskyne. Táto diera ostáva cieľom niektorého z budúcich výjazdov. Dá sa do nej dostať len zlanením z hornej časti rampy povedľa Balónovej jaskyni a treba k tomu aj navigátora z miesta, kde sme práve fotili. Radovan pre istotu vzal so sebou lano aj lezecké pomôcky, ale namiesto vyčerpávajúceho presunu na rampu sme zvolili alternatívu – piknik pod skalou, pretože okrem lezeckých vecí mal so sebou aj plynový varič s panvicou. Spojili sme potravinové dávky a Rado vyčaril nevšedný kulinársky zážitok. Už tradičnú opekanú klobásu na cibuľke striedala opekaná saláma, pridal sa ananásový kompót a pokrm sme zapíjali prívlastkovým vínom Pálava. V slnečnom a teplom popoludní sme sa kochali okolitou prírodou, zrušili sme plánovanú exkurziu do j. Starých objaviteľov a zostúpili po pohodlnej lesnej ceste dolinou Medzisteny do Tatranskej Javoriny.
V nedeľu sme sa zobudili do upršaného rána, takže sme sa už len pobalili a na obed Podspády opustili. Šiesti sme ešte cestou domov navštívili novo sprístupnenú Brestovskú jaskyňu. Októbrového výjazdu v termíne 13. – 16. 10. 2016 sa zúčastnili: M. Adam, R. Dočolomanský, P. Huťka, Ľ. Janeček, P. Magdolen, M. Ševčík, P. Tekel a J. Tencer.
P. Magdolen