Návšteva Javoříčského a Moravského krasu
Po niekoľkohodinovej ceste z Bratislavy, tesne pred polnocou sme (Hanka Bučeková, Martin Kučera a Csaba Igaz) dorazili na základňu skupiny Speleo Prostějov, ktorá sa nachádza na Březine, asi kilometer na juh od srdca Javoříčského krasu, Javořička. Na základni nás miestny jaskyniari srdečne privítali, chvíľu sme s nimi podebatovali o novinkách na Morave a na Slovensku, ale vzhľadom na pokročilý čas, pokračovanie debaty sme odložili na druhý deň.
V sobotu (30.10.2010) sme miestnych jaskyniarov už našli pri práci. Smutným míľnikom histórie tejto skupiny je požiar na ich základne 25.06.2005, spôsobený bleskom, kedy skoro celá základňa ľahla popolom. Vďaka ale zapáleniu členov, dnes základňa našťastie je už skoro úplne hotová, a navyše veľmi útulná. Po rannej káve sme sa k nim pridali aj my, a nepotrebný materiál spoza základne odnášali na vopred určené miesto.
Okolo pol tretej sa k nám pridal aj zvyšok Slovenskej skupiny; Adela Kučerová, Mišo Kubinec, Martin Kubíny a Miro Mihalko. Návštevu prvej jaskyne, Jeskyně Za hájovnou sme mali naplánovanú na pol šiestu, a tak zostávajúci čas sme využili na túru do neďalekého skalného mestečka, ku Zkamenělému zámku. Zkamenělý zámek u Javoříčka sa nachádza v krasovej oblasti Javořičského krasu a je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Špraněk. Ide o mohutné vysoké vápencové skalisko so vzácnym rastlinstvom, ktoré sa dvíha do výšky 54m nad hladinou miestneho potoka. Nižšie, vo výške 25 m je čiastočne zrútená skalná brána, v stene ktorej sa nachádza vchod do veľkej ponornej jaskyne.
Po prehliadke tohto impozantného skalného útvaru sme sa vydali k už spomínanej Jeskyně Za hájovnou.
Jeskynì za Hájovnou patrí do systému Javožíčských jeskyní, ktoré sú súčasťou Javožíčskeho krasu. Nachádza sa na kopci Paní hora na pravom brehu potoka Javoříčky a patrí medzi staré ponory. Miestny jaskyniari tu začali kopať na začiatku 80. rokov, keďže celé chodby boli vyplnené jaskynnými klastickými sedimentmi (hlinami). Prvý väčší objav sa stal v roku 1997, kedy sa objavila Velikonoční jeskyně, ktorá otvorila priepasť až do hĺbky 70 m. V roku 2001 sa jaskyniari dostali po odstránení sedimentu do Narozeninové chodby s bohatou sintrovou výzdobou, ktorá je ich zatiaľ najväčším objavom. Nachádzajú sa tu aj brčká s dĺžkou 113 cm. Okrem výzdoby jaskyňa je bohatá aj na paleontologické nálezy, medzi ktoré patria aj kosti Ursus Deningeri, predchodcu Jaskynného medveďa. Ursus Deningeri žil asi pred 700 000 rokmi, v kohútiku mal výšku asi 1,5 metra a vážil 250, až 350 kíl. Tieto nálezy sú v súčasnosti študované na Prírodovedeckej fakulte Masarykovej Univerzity v Brne pod vedením prof. Rudolfa Musila.
V jaskyni sme sa zúčastnili pracovnej akcie, v rámci ktorej sa prekopával a transportoval sediment z aktuálneho pracoviska pred jaskyňu. Za zmienku stojí transportovací systém, ktorý sa skladá zo zavesenej koľajnice s výhybkou, a samotného transportovacieho kontajnera. Celý systém sa ťahá takmer až k aktuálnemu pracovisku pri Narozeninové chodby a neuveriteľne urýchľuje prácu. Jaskyňa vo veľkej časti je osvetlená halogénmi, čo tiež prispieva k dobrým pracovným podmienkam. Počas našej prítomnosti sa podarilo nájsť viacero kostí, medzi ktorými boli aj približne 30 cm dlhé.
Po ukončení práce sa časť našej skupiny spustila na prehliadku do priepasti pri Velikonoční jeskyně.
V nedeľu (31.10.2010) ráno sme navštívili Javoříčsku jaskyňu. Jaskyňa leží pod kopcom Špraněk pri obciach Javoříčko a Březina. Je to zložitý komplex mohutných dómov, chodieb, priepastí a puklín, vytvorených v niekoľkých výškových úrovniach. Časť nazývaná Svěcená díra a priepasť Zátvořice boli známe od nepamäti, prvá písomná zmienka o priľahlých podzemných priestoroch je od anonymného autora a pochádza z roku 1873. V roku 1938 bola objavená podstatná časť Javoříčských jeskyní pod vedením Viléma Šveca. Ďalšie časti boli postupne objavované rôznymi amatérskymi aj profesionálnymi speleológmi do dnešnej doby. Priestory Javoříčských jeskyní sú sprístupnené pre verejnosť od roku 1939. Celková dĺžka všetkých známych chodieb dosahuje cez 4000 metrov s výškovým rozpätím (deniveláciou) cez 60 m. Prehliadkové trasy sú dve, dlhá 800 a krátka 450 metrová.
Javoříčské jeskyně je unikátna svojou bohatou, zachovalou a rozmanitou kvapľovou výzdobou. Patrí medzi najkrajšie jaskyne v Českej republike. My okrem sprístupnenej časti sme navštívili aj Olomoucký dóm, ktorý určite na všetkých z našej skupiny zanechal dojem hlavne svojimi impozantnými rozmermi. Tento dóm predstavuje jedno z aktuálnych pracovísk v jaskyni a patrí medzi najnovšie objavy.
Poobede sme si spravili výlet na hrad Bouzov, ktorý takmer 300 rokov, do r. 1939 patril rádu nemeckých rytierov. Dnešnú podobu hrad získal práve nim, keďže ich arcivojvoda Evžen koncom 19. storočia prestaval hrad podľa plánov mníchovského prof. Hauberissera.
Pondelok nás čakala posledná jaskyniarska akcia, kedy sme sa vydali do Moravského krasu. Moravský kras patrí medzi najvýznamnejšie krasové oblasti v strednej Európe. Na celom území je známych viac než 1100 jaskýň, z ktorých je päť sprístupnených verejnosti. Naším cieľom bola Punkevní jeskyně a okolie priepasti Macocha. Miestni pracovníci o našom príchode boli vopred informovaní a tak napriek tomu, že návštevu sme naplánovali mimo sezónu a navyše pondelok, kedy sú všetky sprístupnené jaskyne zatvorené, mali sme možnosť prejsť všetky zákutia sprístupnenej časti jaskyne. Paľo, náš sprevádzač nám poskytol podrobný výklad nielen o histórii jaskyne, ale aj o metódach skúmania prírodných podmienok v nej. Dozvedeli sme sa, že vzhľadom na výskyt machorastov, osvetlenie v jaskyni muselo byť stlmené, čím sa čiastočne podarilo zabrániť eróznemu vplyvu machov na vápence. Hovoril nám o častých a neraz veľkých záplavách v jaskyni, ktoré sú do určitej mieri obmedzované zložitým systémom protipovodňových dverí a stavidlom, ktoré sa nachádza na ľavom brehu riečky Punkva hneď pri poslednom prístave jaskyne. 1 cm-ové zdvihnutie stavidla odvodňuje jaskyňu s rýchlosťou 280 litrov za sekundu! Udržanie stálej hladiny vody v jaskyni je veľmi dôležité už aj kvôli umožneniu plavby na rieke Punkva priamo v jaskyni, čo určite prispieva k tomu, že Punkevní jeskyně je najnavštevovanejšia sprístupnená jaskyňa v Českej republike.
Za krásny výlet a pohostinnosť ďakujeme všetkým jaskyniarom z klubu Speleo Prostějov, a Paľovi za umožnenie prehliadky Punkevní jeskyně.
Cs. I.