Merkaptánová skúška a domeranie Borinského jaskynného systému
Už od začiatku decembra sme netrpezlivo čakali na ochladenie, aby sme mohli uskutočniť merkaptánovú skúšku. Jedno krátke obdobie okolo Nového roku sme pre akcie mimo Borinského krasu prepásli a ďalšia šanca prišla až tento víkend. Predpoveď bola už týždeň vopred priaznivá a do karát nám hralo aj voľno pre školákov a učiteľov v súvislosti s polročnými prázdninami. Správnym sa ukázalo rozhodnutie ísť na základňu už vo štvrtok večer, o deň neskôr za podmienok kalamity by sa to už nepodarilo. Vo štvrtok sme tak po zariadení sa na chatke (zakúrenie a večera) splnili aj plánovanú aplikáciu merkaptánu. Išli sme do Silnického jaskyne, zostúpili Dolnou vetvou do častí v kompaktnom vápenci – priestory za Ponorkou, a tu rozbili zatavenú sklenenú banku s merkaptánom. Bolo to o 21.00 a intenzívny prievan zápach strhával dovnútra.
Druhý deň – piatok sme ráno obdivovali husté sneženie, snažili sa odhŕňať sneh okolo chatky a po výpadku prúdu tesne poobede sme vyrazili na akciu. V čerstvom snehu po kolená sme išli po asfaltke najprv k jaskyni Sedmička. Tam sme už pri otváraní dverí o 12.45 zachytili nevýrazný merkaptánový zápach. Vnútri bol intenzívnejší, ale od Veľkého dómu smerom do horného poschodia sme ho stratili. Pri Jazierkovej pukline bol už vzduch úplne čistý. Vrátili sme sa do Skalného dómu a ako sme predpokladali, silný zápach vychádzal z Bahennej chodby. Potvrdili sme tak najlogickejšiu cestu prúdenia vzduchu v podzemí a už skôr predpovedané prepojenie jaskýň Silnického a Sedmička v spodnej úrovni. Jaskyňu Sedmička sme nechali otvorenú a išli plniť hlavný cieľ pracovnej akcie – zameranie nezdokumentovaných častí v Starej garde. Hlbokým snehom sme sa prebili ku vchodu a zostúpili do nových častí v oblasti Polnočného dómu. Cestou sme kontrolovali ovzdušie, ale merkaptán sme nezacítili. Meranie sme zahájili pri kvapľovom útvare Škopión, kde ostával krátky nezameraný rest a pokračovali v dvoch stúpajúcich plazivkách v Polnočnom dóme. Už pred vyše pol rokom tu boli osadené body, museli sme ich však vymeniť. Upevnené železné skrutky v hmoždínkach sú totiž nezlučiteľné s novým Distom. Pôvodný plán sme týmto splnili, zamerali sme však ďalej navyše aj prepojku pod Polnočným dómom v smere do Hnilej chodby. Predsa len sú to ucelené priestory, ktoré síce z pôdorysu nevybiehajú, ale patria do celkovej dĺžky. Takto sme v piatok zamerali 31,1 m. Von sme vyšli už za súmraku, cestou na základňu sme museli prekonať čerstvo padnutý košatý strom pri Jubilejnej jaskyni. Bez ohľadu na kalamitu, neskôr večer naše rady posilnil Marcel a Mišo s Katkou, ktorí prežili haváriu autobusu a presun snehom spred Borinky až na chatku. Napriek výpadku elektriny, pohostinné zariadenie Zapadnutý kút fungovalo až do záverečnej.
Sobota bola venovaná najmä odhŕňaniu snehu a vyprosťovaniu auta. Neskôr večer sme ešte išli zavrieť Sedmičku. Zápach merkaptánu sme už pritom necítili.
V nedeľu sme pokračovali v domeriavaní jaskyne Stará garda. Ostával prepojovací úsek k jaskyni Jubilejná, kde nám pri prvej tohtoročnej meračskej akcii došla šťava vo vŕtačke a posledné tri body sme nemohli osadiť. Tentokrát sa to podarilo a prepojovacou plazivkou sme na štyri zámery došli k pevnému bodu v Sieni dokopaného Mikuláša (Jubilejná j.). Meranie sme zvládli rýchlo, takže Janka nás nad Marcelovou dutinou nečakala dlho. Už v trojici sme vystupovali naspäť, keď nás napadlo zamerať ešte odbočku od miesta nazývaného Pri zlomenom kladive. Ako sa neskôr potvrdilo, odbočka je dosť významná, má vyše 15 m a smeruje do neznáma. Za nedeľu sme spolu zamerali 27,4 m a celkovo za predĺžený víkend 58,5 m, čím Borinský jaskynný systém presiahol o pár metrov hodnotu 1,9 km. Nateraz je systém domeraný a až ďalšie objavy ho môžu posunúť k dvojkilometrovej méte.
Akcií počas štvrtku až nedele (29. 1. - 1. 2 .2015) sa zúčastnili Cs. Igaz a P. Magdolen, v nedeľu navyše J. Cibulková a exkurzne si časť Starej gardy ešte prehliadli M. Adam a K. Kačínová.
P. Magdolen