Konečne objav! (11.-13. 2. 2011)
Nabalení zásobami na celý víkend sme na základňu na Košariskách dorazili (Marcel Adam, Csaba Igaz, Martin Kučera a Radko Nevařil) okolo siedmej večer. Zakúrili sme, najedli sa a okolo deviatej večer sme vyrazili na prvú pracovnú akciu na dno Starej Gardy. Chceli sme vyskúšať aj opravený enel spolu s novým vrtákom. Pravdupovediac akcia mohla dopadnuť všelijako. Buď enel bude fungovať dobre, a spravíme kus roboty, alebo nás sklame a možno vyvrtame jednu dieru.
Na dne Gardy sa Maťo umiestnil na čele a pustil sa do roboty. Podmienky boli dobré, na naše prekvapenie Garda bola suchá, napriek tomu, že pred dvoma týždňami sa tam ešte dalo sprchovať. Obavy sa nenaplnili, enel s novým vrtákom fungoval veľmi dobre. Vŕtanie išlo asi dva krát rýchlejšie ako doteraz, a zároveň sme mali aj na viac dier. Vyvrtalo sa ich päť a všetky sa aj premenili. Vzrušenie priniesol posledny pokus, kedy Radko s Maťom začuli zvuky padajúceho kameňa, ktorý naznačoval pokračovanie priestorov s klesajúcou tendenciou. A do stovky nám v Garde už veľa nechýba... Na základňu sme sa vrátili okolo pol druhej ráno.
V sobotu ráno sa k nám pridal Paľo Červeň, a Maťo s Marcelom skočili pre Hanku Bučekovú do Lozorna, takže náš tím bol už šesťčlenný. Po raňajkách okolo jedenástej sme sa vydali na druhú akciu v zostave Hanka, Maťo, Paľo, Radko a Csaba. Marcel zostal na základni udržovať klímu.
Vybavení dobytým enelom a baterkou sme sa pustili do jaskyne, kde Radko v merkaptánovej pukline navrtal dva a pol diery s baterkou, ktorá so starým vrtákom ledva vydržala jednu. Potom sme sa vydali na dno, kde sme zistili, že priestory ešte nie sú vyvetrané. Maťo s Hankou sa premiestnili do vyššých častí jaskyne, kým ostatný sme zišli na dno. Po vyprataní pukliny sme zistili, že napriek očakávaniu ešte nevidno žiadne klesanie, aj keď jasne počuť zvuk padajúcej vody. Ťažko povedať, čo nás čaká ďalej, puklina totiž je dosť úzka a ešte aj zabáča po necelích dvoch metrov. Vyvrtali sme tri dieri a jednu sme aj premenili, no neskontrolovali sme. Bohužial spodok Gardy sa v tomto období vetrá veľmi pomali.
Cestou hore sme sa zastavili ešte v Merkaptánovej pukline, kďe sa nám tiež podarilo premeniť jednu dieru. Puklina sa rozširuje smerom dohora, a bolo nám jasné, že stačí jedna akcia, a dostaneme sa do širšých častí.
Enel sme nechali pri merkaptánke a dosť unavený sme sa vrátili na základňu. Ozvali sme sa Petrovi Magdolenovi, zreferovali sme výsledky práce a dohodli sme sa, že v nedelu sa k nám pridá. Den sme ukončili pri dobrej muzike, vynikajúcej polievke a pivku v spoločnosti priateľov v Zapadnutom kúte.
V nedelu ráno, okolo deviatej sa k nám pridal aj Peter, a na akciu sme sa v trojici (Radko, Peter a Csaba) vydali okolo desiatej. V merkaptánke Peťo robil na čele, kým ja s Radkom sme upratovali a čistili chodbu. Puklinu sme rozšírili troma dierami, z čoho enel vydal dve. Zjavne klíma jaskyne mu neprispieva k víkonu. Po rozšírení pukliny Peťo vyliezol vyššie, a tam ešte rozmenil jeden balvan, čím sa nám otvorila cesta do zatial neznámych častí. Objavili sme asi desať metrov chodby pozdlž pukliny, ktorá ale mení smer a už nesmeruje k Jubilejnej jaskyni. Stále ale ideme podľa prievanu, ktorý je v pokračujúcich, užších častiach veľmi silný, a ktorý priniesol aj pach merkaptánu z nej.
Súvisiace články:
Nástup v Starej garde 6.-7. 1. 2011