Hore studňou v Sedlákovej diere
Septembrový výjazd do Tatier mal za cieľ postúpiť v jaskyni Sedláková diera. Do Podspádov, na miesto ubytovania, prišli Radko Nevařil, Juro Míšaný a Ľuboš Janeček v štvrtok večer, ja som sa presunul z Tatranských Matliarov až v piatok ráno. Po neskorších raňajkách sme niekedy pred dvanástou vyrazili k jaskyni. Šliapalo sa celkom dobre, oproti letným horúčavám sme ku vchodu dorazili v čase kratšom o hodinu. V jaskyni bolo zreteľne poznať predchádzajúce daždivé dni, z komínov crčala voda, ale nebolo to v takej miere, aby sa nedalo liezť dohora. V plánovanom mieste postupu si lezeckú výstroj obliekol Juro Míšaný a pokračoval vo vystrojovaní studne tam, kde pred mesiacom skončil Juro Šurka. Najprv navŕtal a osadil vo výške hlavy kotvu s plaketkou, cez ktorú bol istený a potom osadil dve stúpačky v tvare U urobené z 12 mm roxoru. Takto sa dostal v previsnutej časti studne o 1,5 m vyššie. Navrchu ešte znovu navŕtal dieru a osadil ďalšiu kotvu, avšak práca v previse ho už unavila a zišiel dolu. Nastúpil Radko. Obliekol si Jurovu výstroj a vyliezol na poslednú stúpačku. Odtiaľ sa mu zdalo, že sa dá vyliezť hore aj bez osadenia ďalšej stúpačky (mali sme už len jednu). Radko sa odhodlal k voľnému lezeniu. Povolili sme mu lano a skutočne sa mu podaril prekrok do strany. Vyliezol asi 3 m ďalej hore, kde je akýsi stupeň. Na lane si vytiahol vŕtačku a osadil dve kotvy, z ktorých potom zlanoval dolu. Keďže sme cieľ splnili, otočili sme sa von. Z jaskyne sme vyšli ešte za svetla a aj zostup prebiehal za vidna, teda bez blúdenia. Večer dorazili na Podspády Mário Olšavský a Peťo Hupka, nedostavil sa však Juro Šurka, ktorého odradila nepriaznivá predpoveď počasia. V sobotu doobeda prišiel aj Jano Tencer a venoval sa hubárčeniu. Cesta k jaskyni trvala o hodinu dlhšie než v piatok, no dovnútra sme schádzali približne v rovnakom čase. Isté problémy mal v jaskyni Peťo Hupka, predsa je trocha vyššia váhová kategória. Na tretí krát sa mu podarilo preliezť zúžením v závale do Hladinového dómu. Preliezol aj ďalej do Rozkošnej chodby, kde zistil, že má kompletne roztrhnutý atómbordel na chrbte. Otočil sa teda naspäť a Mário ho odprevadil von. Ostatní štyria sme začali merať blatovú plazivku. Túto prepojku, ktorou sa obchádza výšvih k Studni neutíchajúcej ozveny a následný zostup na pôvodnú úroveň, sme zamerali na 5 zámer. Vtedy sa vrátil Mário, k nemu sa pripojil Radko s vŕtačkou a odobrali sa liezť studňu. Už len v trojici sme išli na koniec jaskyne domerať hlavnú chodbu po Odvážnu studňu. Meračské body tam už sú osadené a meranie bolo celkom pohodlné, bez blata. Spolu sme za sobotu zamerali 44m, ostáva zamerať Odvážnu studňu a priľahlé priestory, ako aj komín nad Čiernym toboganom. Dvojica Radko s Máriom zatiaľ liezla hore v Studni neutíchajúcej ozveny. Liezlo sa ľahšie, než predchádzajúci úsek a podarilo sa im postúpiť okolo 10-15 metrov. Na konci nechali v kotvách dve karabíny. Tvrdia, že studňa ide hore minimálne ďalších 20 m. Von sme spoločne vyšli už za šera a za svetla čeloviek sme zišli na Podspády, kde nás čakal Jano s kvalitným vínom. Sedláková diera má k 15. septembru dĺžku 604m. Najbližší výjazd bude venovaný hľadaniu horného vchodu.
Peter Magdolen