Tri krátke, jedna dlhá
Víkend 10.-12. 5. sa na Borinke niesol v rôznorodých aktivitách. Niektorí členovia (menovite Radovan) začali byť činní už v piatok poobede. Spolu s Peťom Čarným v obchode kúpili sprchovaciu vaničku a Radovan až do noci pracoval na jej inštalácii na základni. V sobotu ráno prišiel najprv Miky a pomohol Radovanovi uzemniť kúpenú plechovú vaničku. Hlavná aktivita nastala s príchodom Tomáša a Evy Ďurkových spolu s Vladom Muchom a zváračkou. Áno, začalo sa zvárať. Už minulý víkend si Peťo Čarný s Mikim Mikušom pripravili lešenárske rúrky a roxorové priečky, takže všetko bolo nachystané a zváracie práce na novom rebríku prebehli rýchlo. Ešte teplý rebrík Peťo naložil na Radovanovo auto, presvedčil ďalších oddychujúcich jaskyniarov a odviezli čerstvý výtvor k Ananásovej jaskyni. Tu prebehla prvá krátka akcia. Pozostávala z osadenia rebríka a bol pridaný aj bonus v podobe odrezania prečnievajúceho kusu. Niekde vo výpočtoch sa totiž stala chyba a bolo nutné zrezať 1 m rebríka ručnou pílkou. Problémy boli rýchlo vyriešené a po hodine bola akcia ukončená návratom na základňu. Tam medzitým prebiehalo zváranie druhého modelu. Starú rámovú konštrukciu, slúžiacu ako umývadlo s policou sme už pred časom pretvorili na niekoľko metrových a aj menších kusov Jäcklovho profilu. Tie sme teraz poukladali do tvaru jednostopých rebríkov A Tomáš za asistencie Vlada z nich pozváral 3 nadstaviteľné rebríky. Tie sme po návrate z Ananásovej jaskyni vyniesli ku Starej garde, kde prebehla druhá krátka akcia veľmi podobného charakteru. Vzali sme aj roxorové stúpačky a tie sme pomocou akumulátorovej vŕtačky nainštalovali v mieste hliníkového rebríka. Hliníkový rebrík a aj tri nové modely sme zniesli k studni s reťazou pred Dómom netopierov a tam špekulovali na ich osadení. Pôvodné inštalačné plány sme museli zmeniť, pretože hliníkový rebrík kvôli dĺžke neprešiel do studni s reťazou, a tak sme ho nainštalovali do pukliny pred touto reťazou, kam mal pôvodne patriť jednostopý železný. Ten sme následne zniesli až do Dómu netopierov s úmyslom nahradiť tu visiaci povrazový. Na prvý stupeň bol však krátky a v druhom sa nepríjemne prehýbal. Budeme sem musieť dať inú stabilnejšiu náhradu. Nakoniec sme ho elegantne umiestnili v studni s reťazou, kde bude podstatne uľahčovať výstup i zostup. Po výstupe zo Starej gardy sme sa s vŕtačkou presunuli k Jaskyni 60. výročia a uskutočnili tretiu krátku akciu. Vyvŕtali sme na konci tejto krátkej jaskyne 5 dier a v daždi sa vrátili na základňu. Dážď trval celý večer a celú noc. To bolo hlavnou príčinou, prečo sme nevytiahli do rána päty zo základni a výnimočne sa nezúčastnili kultúrneho programu v našom pohostinnom zariadení Zapadnutý kút. Hoci aj ráno slabo pršalo, Ondrej Trávnik sa vybral do J. 60. výročia a individuálne tam pokračoval v prácach na sobotňajších dierach. Ostatní sme sa zmobilizovali až k obedu a konečne o 12.00 vyrazili do jaskyne Sedmička. Na pláne bolo meranie na konci horných partií v oblasti Výstavnej siene. Len cesta tam trvá asi hodinu. Samotné meranie bolo takisto náročné, zablatené pukliny v závale a strmá až kolmá studňa smerom k povrchu nám dala zabrať. Ale po 6 hodinách sme spokojní vyšli von. Zamerali sme 31 m a už sa na toto miesto tak skoro nevrátime. Súčasná dĺžka jaskyne Sedmička je 845 m, bez nových objavov kilometer určite nebude. Ostáva domerať časť riečiska pod Bahennou chodbou spolu s Rumunskou puklinou, čo môže dať maximálne 60 m. Ešte treba spomenúť všetkých jaskyniarov, ktorí sa počas víkendu vystriedali v prácach v Borinskom krase: M. Adam, P. Čarný, R. Dočolomanský, T. Ďurka, E. Ďurková, P. Magdolen, M. Mikuš, V. Mucha, P. Ševčík a O. Trávnik.
Fotogaléria: Tri krátke, jedna dlhá