Chivas polica, dóm Trhanov - doposiaľ neznáme miesta planéty, alebo keď je hore škaredo, objav dole nové metre!
Pozná to snáď každý jaskyniar: objavíte chodbu, nové priestory a v nich prievan, tok, ďalšiu chodbu... V ceste, alebo výhľade však zavadzia kamienok, šuter, balvan, alebo 200kg monštrum. A tak aj napriek obrovskej zvedavosti, človek musí ustúpiť momentálnemu želaniu hory, vzdialiť sa od vysneného miesta a vrátiť sa k bežným povinnostiam tam hore. V myšlienkach je však, stále tam dole... v jaskyni. V pamäti obzerá každú hranu prekážky, ako cez ňu prepasírovať pohľad, ako sa cez ňu dostať... rozmýšľa čo je ďalej. Inak tomu nebolo ani teraz. Ale pekne po poriadku.
Už pri odchode z Borinky v nedeľu 27.11. celá partia vie, že počasie v Tatrách na ďalší víkend nebude bohvie čo a tak sa už dávno naplánované "Mikulášske Tatry" asi konať nebudú, ale stále dúfame... V strede týždňa už je všetko jasné, bude snežiť!
Odročujeme Tatry pre výdatné sneženie a do plánu samozrejme prichádza Borinka. Miestom akcie je tak ako predošlí víkend Studňa NAJ.
V piatok podvečer (2.12.) sa zídeme na základni v hojnom počte. S radosťou vítame aj vzácnu veterinárnu návštevu z Košíc - J. Tencera. Večer završujeme ako inak - debatou.
Prichádza sobota ráno. Počúvame hlásenie z rádia. V Tatranskej Javorine (mieste nášho pôsobenia vo V. Tatrách) napadlo 45cm nového snehu. Dobre sme urobili, že sme nešli. Miesto podzemných dier, by nás čakalo odhrabávanie chaty, áut, cesty...
Po správach opúšťa základňu Jano a prichádza Ondrej Miklánek, ktorý sa chystá sprevádzať partiu do V. Prepadlého. Onrej Trávnik odchádza kopať do svojej rodinnej jaskyne. My 4 v zložení M. Adam, Cs. Igaz, P. Magdolen a M. Ševčík ideme do Gardy. Veľmi sa nám nechce a tak základňu opúšťame až okolo 13:30. O 14:00 už stojíme pred vchodom do ďúri. Keďže je nás dosť, rozdeľujeme sa na 2 partie. 1. v zložení Peter, Csaba a Marcel má za úlohu postúpiť v Rúm of Ghost ďalej, 2. v zložení Matej má za úlohu pomocou kladiva odpratať zavadzajúci kameň na vrchu studne NAJ a snáď i postúpiť do voľných priestorov, ktoré bolo vidieť na akcii týždeň predtým. Pomerne friško prichádzame do studne. Kým sa Matej vystrojí Csaba ešte stihne navŕtať a naklepať stupačku pre pohodlnejší prielez zo studne do pukliny smerujúcej k Rúm of Ghost. Po naklepaní stupačky a vystrojení lezca si Matej necháva vŕtačku a Peter s Csabom odchádzajú "pripraviť" Rúm of Ghost k práci. Marcel ostáva s Matejom. Plán v studni je nasledujúci:
Vyliezť na balkón, navŕtať 2 pomocné kotvy, ukotviť sa a pomocou 2kg kladiva pozhadzovať z výšky 13m do studne zavadzajúce kamene, najmä 70kg macek, aby sa dalo preliezť ďalej. Prečo použiť na zhadzovanie klavido a nie vŕtačku? Nad plánom ako sa dostať ďalej Matej uvažoval celý týždeň. Postup pomocou vŕtačky prišiel autorovi článku ako nebezpečný, nehovoriac o tom, že vystrojiť lano aby sa mu nič nestalo by stálo zbytočne veľa času a stále by to nebolo zabezpečenie na 100%. Rýchlejšie, bezpečnejšie a istejšie bude sám si kontrolovať mieru rizika a mieru postupu, ručným obíjaním skál. Po navŕtaní dier a naklepaní kotiev odovzdáva Matej vŕtačku Marcelovi, ktorý s ňou odchádza do Rúm fo Ghost. Matej ostáva v studni sám. Začína práca. 1. klepnutie kladivom, k dnu sa rúti prvá spŕška skál. Studňu zaplňuje buchot kameniva. 2. klep, 3. klep, 4. klep. Na balkón padá 70kg macek, odráža sa a ticho padá 13 metrov nižšie. S obrovským rachotom sa rozbíja o dno studne. Matejovi zapruží lano, asi sa roztrhlo. No nič, treba pokračovať ďalej! Postup ručného oklepávania sa ukazuje ako ten najsprávnejší. Nielen tým, že už len ľahké klepnutie kladivom/otras spustilo dosť slušnú hŕbu skál, ale aj tým, že po odrhnutí najväčšieho zo šutrov ostáva v stope visieť niekoľko ďalších 10-15kg kamienkov. Keby sa použila vŕtačka a tieto balvany ostanú visieť hore tak na balkón studne už pravdepodobne nikto nikdy nenahliadne a ak áno tak riskuje vážne zranenie. Po očistení prítokovej úžiny od zvyšku skál je cesta voľná, avšak treba navŕtať ešte 1 postupovú kotvu. Matej kričí na Marcela aby priniesol vŕtačku. Ten sa po chvíli zjavuje okrem vŕtačky ešte kontroluje lano. Áno, balvan roztrhol pri dopade lano i keď to bolo uložené celkom bezpečne. Lano sa však roztrhlo až na úplnom spodku, tak, že sa bude dať ešte dostať dole. V ostatných častiach je bez poškodenia. Po kontrole lana a urobení uzla na jeho konci Marcelom, Matej navŕtava poslednú kotvu, ukladá vŕtačku do bezpečia a vchádza do nových priestorov jaskyne. Po prelezení 1,5m dlhej úžiny z balkóna sa ocitá vo väčšom priestore. Šírka je cca1,5m, dĺžky cca2,5 a výška cca7m. Steny sú výrazne poznačené koróziu vody čo umožňuje ľahký šplh, avšak nenávratne sa zapisujú do textílie kombinézy. Dóm Trhanov (ako dostal nový objav názov) po 7 metroch v strope vyznieva, avšak v ľavej stene je vidieť 2 prítoky... jeden menší ako druhý. Ľavý má priemer 20cm, pravý 30cm. Z pravého vanie intenzívny prievan. Celková dĺžka nového objavu činí cca10m pri denivelácii cca 8m. Po foto zdokumentovaní objavov Matej spratáva veci a spolu s Marcelom odchádzajú za Petrom a Csabom do Rúm-u. Trojici sa zatiaľ v roúm-e podarilo navŕtať stupačku a postúpiť na akúsi policu (Chivas polica) nad voľnými balvanmi, ktoré levitujú v strope siene Rúm of Ghost. Celá Rúm od Ghost je dosť nestabilná. Všetko sa tu po silnejšom dotknutí rúca. Z police pokračuje puklina, ktorá sa po pár metroch zatáča. Tu sa pracuje. Ešte niekoľko použití vŕtačky, balvani sa guľajú dole chodbou. V kavernách po jej boku sa pred nimi ukrývajú jaskyniari. Po predposlednej diere si ide stav obzrieť Csaba, ktorý hlási, že levitujúce bloky sa dosť výrazne pohli. Napriek tomu Peter navŕtava poslednú dieru a Csaba sa potom prediera puklinou až za zákrutu. Puklina sa otočí o 180 stupňov, stúpa. V ďalšom pokračovaní však ako inak, zavadzia šuter. Csaba hlási postup 5 metrov. Vychádza z objavov. Matej ide obzrieť Chivas policu a puklinu. Chrbtom zavadí o jeden z levitantov. Ten sa pohne o pár centimetrov. "Pre dnes stačilo!" Naznačí nám hora. 15 metrov celkovo, je pre nás dosť veľký objav a zdá sa, že aj pre horu . Balíme a vyrážame von z jaskyne. Dnu je príjemných +8,5°C, hore -4°C, ale jasno. Tento rozdiel je výrazne cítiť v celej jaskyni. Fúka ako besné. Na základňu prichádzame okolo 21:30. Po rýchlej večeri odchádzame osláviť úspech do Kúta. Po polnoci prichádza René a tak pre niektorých pokračuje zábava až do rána.
V nedeľu je vonku stále zima a tak ešte v trojici (M. a P. Ševčík, M. Adam) ideme pozrieť "Nezákonnú jaskynu" oproti lomu, kde už mnohý hovorili, že v jaskyni je prievan a jaskyňa dýcha. Auto odstavujeme povyše Ananásky, pretože na zákrute spadol strom. Ktorý však okolo 13:00 chlapi z Borinky "odpracú". Po krátkej prechádzke cez lom prichádzame k Nezákonnej. Je to tak. V jaskyni, je teplo, okolie je mierne vytopené. Jaskyňa sa správa ako horný vchod. Bude z toho asi niečo. Uvidíme! Cestu späť volíme cez kras. Prechádzame popri jaskyni pri parkovisku, Ružovej jaskyni, Notre Dame a cez Údolie smrti a Ananásku sa vraciame k autu. Perieme veci vo whirpoolke a odchádzame na základňu. Okolo 17:00 opúšťame Košariská.
Ďalší úspešný víkend za nami. Hora nás opäť pustila o kúsok ďalej i keď zas a znovu sme pocítili, že príroda a kopce sú živá hmota, ktorá si sama určuje čo a kedy odhalí a čo si ešte nechá pre seba.
Fotogaléria+video
Matej Ševčík