Výlet do kraja baníkov, alebo ako vyzerá tmavé a chladné okolie Bystrice?
Je 16.10.2016. Sedíme večer v chate na Podspádoch, diskutujeme o veciach živých i neživých, dôležitých i tých menej. Pomedzi všetky tieto rozhovory Paľo Huťka vstupuje do diskusie a pýta sa "Ako s tou Bystricou". "Bystricou?" pýta sa Matej. "Áno Bystricou, v novembri ideme do Bystrice do jaskýň" odpovedá Peťo. Vedel som, že už dlhšiu dobu sme sa v klube bavili o tom, že by sme do BB vyrazili niekam do podzemia, najmä po tom ako Paľo objavil novú jaskyňu, len nebolo jasné presne kedy. Dátum konečne padol: 4.-6. novembra. Paráda! Dva týždne prešli ako voda.
4. novembra sme sa medzi 20:00-23:00 postupne pritrúsili k Paľovi na chatu na Donovaloch (Bulloch) v zložení Peter Magdolen, Paľo Tekel, Juro Šurka a Matej Ševčík. Ako cieľovú destináciu sme si zvolili jaskyňu Strateného prstena, ani nie rok od objavu starú jaskyňu, ktorá sa i napriek tomu stihla zapísať veľkými písmenami do dejín jaskyniarstva a nielen toho Slovenského. Po príchode na chatu si užívame zmyslové vnemi vychádzajúce pri večeraní perfektnej fazuľový polievku od Paľovej ženy (ešte raz veľká vďaka!), následne nám Paľo ukazuje mapu jaskyne a 3 možné miesta práce zajtra, všetky sa nachádzajú vo Fajtlovom dóme: 1. je v chodbe nad závalom, 2. v chodbe nad kvapľovou výzdobou, 3. niekde pod závalom. Vo všetkých miestach Paľo zachytil prúdenie vzduchu. Z mapy volíme ako najperspektívnejšie miesto č. 2, ale s tým, že úplne sa rozhodneme až v jaskyni po obhliadke. Večer končíme po jaskyniarsky - pri diskusii a nejakom tom aperitívčeku.
5. novembra vstávame pomerne skoro. Na chatu prichádza posledný člen "výletu" - Mário. Raňajkujeme, balíme sa, zotavujeme sa po včerajšku a tesne pred 10-tou vyrážame z chaty do jaskyne. Paľo nám cestou ukazuje kde prebýva medveď. 30 minút svižnej chôdze po lese a sme pri jaskyni, resp. pri štôlni - vstupe do jaskyne. Samotná "ďúra" totiž pozostáva z dvoch častí - 20m dlhej starej prieskumnej štôlne (štôlňa strateného prsteňa), ktorú Paľo objavil ako prvú, pričom v jej vnútri objavil aj starí antikorový prsteň s nápisom "Slovenský štát ďakuje" (odtiaľ názov). Po celkovom prekopaní závalu na začiatku štôlne objavil na začiatku štôlne v jej ľavej stene 2. časť "ďúri" - jaskyňu /jaskyňa strateného prsteňa/. Rýchlo sme si teda prezreli štôlňu, poobliekali sa a postupne povliezali dovnútra jaskyne. Paľo Tekel ostal ako zaisťovacie družstvo na povrchu. Pomaly sa presúvame jaskyňou. Obdivujeme vstupnú puklinu, nádejný dóm s povrazovým rebríkom aj jazierko (Kristovo ľavé oko) kde okom vidieť o 3 metre nižšie a potom jazierko končí v širokánskej tme bez viditeľného dna. Hodnotíme, že keby sa sem podarilo priviesť potápačov bola by to pre morkých i suchých jaskyniarov paráda a objav by bol zdá sa zaručený: Jazierko je od vchodu jaskyne vzdialené cca 50m, pričom náročnejší úsek tvorí len vstupná plazivka s dĺžkou do 10m kde by si bolo treba flaše a výstroj popodávať. Potom sa spustia popri lanovom rebríku 7m do Nádejného dómu a odtiaľ ich už len "poľahky" preniesť cca 25m širokou chodbou k jazierkou kde ich je kam umiestniť a pri ktorom sa je aj kde pohodlne obliecť.
Od jazierka prechádzame ďalšou úžinou do ďalšieho dómu a odtiaľ smutnou úžinou (pracovný názov autora článku) do Fajtlovho dómu. Je zaujímavé, fascinujúce a zároveň smutné prechádzať poslednou úžinou keď človek vie čo sa tam stalo. V takýchto momentoch človek naozaj premýšľa, či to riziko sa všetko toto stojí... S mottom "človek si koníček nevyberá" vplazíme sa do Fajltovho dómu. Je neskutočný. Po ľavej strane mohutný zával, po pravej strane stalagmitová výzdoba, sintrové náteky a všade povlaky mäkkého sintra. Dómu na dne kraľuje menší kamienok s hmotnosťou desiatok ton. Proste nádhera. Obhliadame si dóm a nakoniec volíme miesto pracoviska - prítokovú chodbu nad závalom. Práce začínajú, vŕtame niekoľko dier a chodba sa poddáva. Ako prvý preniká Juro, následne Matej a nakoniec Máriou. Objav má dĺžku 7m. Prechádza sa úzkou plochou šikmou plazivkou, ktorá ústi do väčšieho priestoru plného mäkkého sintra. Priestoru kraľuje menšie jazierko. Nad priestorom chodba pokračuje a je v nej prievan je však úzka (šírka 1m s výška len 50cm) plná mäkkého sintra a po 4 metroch vidieť neprielezné zúženie kruhového priemeru 40cm. Dokumentujeme nové objavy a vraciame sa do Fajtlovho dómu kde zatiaľ Paľo s Peťom čakajú na nás. Keďže práce v chodbe prebehli pomerne rýchlo a ešte stále máme dostatok síl rozhodujeme sa pre ďalšie pracovisko. To sa po diskusii zdá najvhodnejšie v závale pri ľavej stene dómu v jeho najspodnejšej časti. Volíme postupné rozobratie závalu popri stene. Do práce nastupuje ťažká technika - vŕtačka a veľké kladivo. Kladivu po niekoľkých buchnutiach praská 1m dlhá rúčka a tak ostáva už len vŕtačka, hoci kladivo použijeme i tak kde tu ešte, pretože v hlave ostala z rúčky ešte tak 1/3 čo nie je úplne ideálne na prácu, ale lepšie ako nič. Postupne sa v závale objavuje chladný vzduch a prievan. Ku koncu prác objavujeme puklinu v závale. Vidieť voľným okom o 1,5m nižšie a keď hádžeme kamienky padajú posluchovo až o 3m pod nás do mäkkej hliny. Vo vŕtačke dochádza šťava tak ako postupne i nám a tak ukončujeme práce a opúšťame novoobjavené najperspektívnejšie miesto jaskyne. treba však odhádzať ešte veľa kamenia zo závalu a zvyšok zapažiť. Snáď 5 poriadnych akcii by malo stačiť. Tesne po 19:00 vychádzame z jaskyne. Je príjemné vedieť, že niekto vás hneď pri jaskyni čaká. Po výleze z jaskyne nás Paľo Tekel ponúka chlebom, salámou a cibuľou, ktoré medzičasom pripravil. Je zaujímavé ako pre hladného človeka (jaskyniara) je toto v danom momente celý svet. Balíme veci a vyrážame k chate. Cesta je náročnejšia, kým k jaskyni sa schádza dole kopcom od jaskyne sa logicky odchádza hore kopcom. Cesta je o to náročnejšia, že v lese je tma, postupne padá hmla a začalo mrholiť. Po 50min. však šťastne prichádzame k chate. Paľo Huťka ukazuje Matejovi ešte starú 70m dlhú štôlňu neďaleko Bullov, ale keďže je v nej po pás vody a on má na sebe kopu oblečenia jej preskúmanie necháva na ďalší deň a ľahšie oblečenie. Po vyložení sa na chate dojedáme fazuľovú polievku, prezeráme fotky, hodnotíme dnešnú akciu, chystáme sa spať a spíme.
6. novembra sa zobúdzame v bežných ranných hodinách (rozumej o 10:00). Naraňajkujeme sa sa a Matej, Mário a Juraj vyrážajú ešte k prieskumu štôlne, ktorú ukázal Paľo Matejovi noc pred tým. Hoci sú vonku nepríjemné 4 stupne a sychravo, Matej sa rozhoduje preskúmať zatopenú štôlňu celú ("v štôlni je predsa stála teplota 6-7°C a voda nemôže byť chladnejšia" odpovedá na otázku, či to naozaj chce urobiť). Oblečený naľahko (v teniskách a šortkách) aby mu nebolo zima v mokrých šatách, keby sa oblečie viac, skúma a fotograficky dokumentuje celú štôlňu občas po pás vo vode. Mário a Juro zatiaľ dokumentujú a skúmajú vchod a okolie štôlne. Po 45 min. sa vracajú na základňu. A Matej ukazuje fotografie.
Okolo 12:00 sa definitívne balíme a odchádzame z Bullov domov. Paľo ešte ostáva a upratuje chatu. Ďalší pekný výlet za nami. Na záver ešte raz Paľo ďakujeme sa ukážku úžasnej a perspektívnej jaskyne, prítulnú strechu nad hlavou, výborné pohostenie a parádnu atmosféru!
Poznámka autora: Keďže o štôlni na Bulloch neexistujú žiadne dokumenty a nie je známa ani jej história (známe je len, že bola zasypaná koncom 40. rokov 20. storočia), oslovil som s fotografiami a popisom štôlne o pomoc s datovaním a technikou razenia štôlne profesionálneho baníka a historika z Hodruše - Karsten Ivan. Z fotografii mi prezradil, že sa jedná o strieľané banské dielo s použitím krátkych tenkých vrtov (stopy kresania nie sú prítomné), pričom baníci sa držali v stredoveku osvedčeného lichobežníkovitého profilu. Z tohto možno usudzovať, že dielo pochádza z 18. storočia, pravdepodobne z druhej polovice. Do diela sa baníci minimálne raz vrátili neskôr, možno začiatkom 19 storočia. V štôlni sa nachádza aj relikt doskovej dráhy, ktorá sa používala na fúrikovanie a vzhľadom na životnosť dreva v banských dielach by nemala byť staršia ako 200 rokov. To sú všetky informácie, ktoré vedel vyčítať z fotografii.
Matej Ševčík