Tri ľahšie akcie
Prvá akcia počas minulého víkendu bola zameraná na určenie vzdialenosti vrchu stúpajúcej pukliny v tunelovej chodbe v Sedmičke od povrchu. Využili sme na to lavínový vysielač. Na koniec pukliny sme umiestnili vysielač a na povrchu sme signál hľadali prijímačom. Za krátky čas sme namerali najnižšiu hodnotu 10.5 metrov. Príslušné miesto sme nad jaskyňou označili železnou tyčou. Akcie sa zúčastnili: Adam, Igaz a Magdolen.
V sobotu sa náš tím rozrástol o Luciu a išli sme sa pozrieť viac-menej exkurzne do Silnickeho jaskyne. Prešli sme hornú aj dolnú vetvu. Na konci hornej vetvy sme s rozšírením jednej úžiny v chodbe nad závalom postúpili 2 metre dopredu. Prievan na mieste je relatívne silný, no pre pohodlnú prácu miesto ešte vyžaduje ďalšie rozširovanie. Vŕtačku sme využili aj na iných miestach hornej vetvy a problémové úžiny sme spriechodnili. Akcie sa zúčastnili: Strelková, Adam, Igaz a Magdolen.
Po akcii sme tradične išli do Zapadnutého kúta, kde sme si pri pive a v spoločnosti priateľov vychutnali živú hudbu.
Na nedeľňajšiu akciu sme zostali len dvaja a rozhodli sme sa „objaviť“ ponor P2. Keďže ja som v tej jaskyni ešte nebol a Marcel tiež len raz, aj to dávno, akcia bola pre nás zážitkom. Postupne sme sa presúvali po rebríkoch stále hlbšie a hlbšie, až kým sme sa dostali na horizontálnu úroveň so štrkom. Tu sme postupovali až k miestu, kde chodba už bola úplne zanesená. Na prípadné kopačské práce je miesta dosť a vďaka aktivite jaskyniarov, ktorí jaskyňu pekne vybavili rebríkmi, je miesto relatívne dobre sprístupnené.
Jaskyňu sme opustili pred štvrtou poobede, ale nikam sme sa neponáhľali. Večer sme ešte navštívili Zapadnutý kút, poupratovali na chatke a základňu sme opustili až v pondelok skoro ráno, ešte za svetla hviezd.
Cs.I.