Tri dni v ponore a objav v Silnického jaskyni
Osud mi zariadil, aby som čas od utorka (31.1.) do nedele (5.2.) mohol stráviť na jaskyniarskej základni na Košariskách. Deň a pol som minul na cestu a vykúrenie chatky z -3°C a tiež veľa času som trávil rozmrazovaním vodovodu, čo sa však podarilo až v piatok. Dovtedy som na čaj či kávu roztápal sneh.
Prvú akciu som absolvoval v stredu od druhej do pol šiestej v Ponore trpaslíkov. Bol som sám, preto sa mi zdalo byť rozumné robiť niečo, čo je bezpečné, teda kopať na povrchu. Aj keď v stredu teplota bola ešte hodne pod nulou, lákala ma myšlienka, že ponor bude suchý, steny budú pevné, teda bude sa dať robiť aj bez potreby paženia a nebude cítiť hnilobný pach rozkladajúceho sa lístia. Aj tak bolo. V tento deň sa mi podarilo zvládnuť najťažšiu časť, teda kladivom a dlátom sa prebúrať až do nemrznúcej hĺbky.
Na štvrtok sa už sľúbil Peter Magdolen, ale ponor mi nedal pokoj, tak už doobeda som išiel pokračovať v prácach. Po príchode Petra sme sa na chatke najedli a išli sme na druhú smenu. Vytiahli sme 50 vedier okruhliaku, piesku a hliny. Tiež sme zrušili 2 navŕtané diery. Výsledkom bola hĺbka okolo 1,5 metra a rysujúce sa pokračovanie pod masívom, ktoré sa smerovalo kolmo pod cestu. Posledný, tretí deň v ponore bol piatok. Od pol jedenástej sme už kopali a na obed sa k nám pridal aj Martin Móži. Do piatej sme vytiahli 103 vedier materiálu a zrušili 3 diery. Dosiahli sme súvislé masívne dno asi v hĺbke 1,6 metra a pod hladkým stropom sme vyčistili priestor so šírkou asi 2 metrov a výškou okolo 0,5 - 0,8 metra. Dĺžka priestoru je vyše 2 metre. Najperspektívnejšia sa ukazuje ľavá strana, kde je aj najväčšia výska priestoru. Po troch dňoch kopania sme sa už rozhodli, že aj dobrého škodí veľa, teda práce sme nateraz v ponore prerušili s rozhodnutím, že steny čo najskôr zapažíme.
Sobotňajšia akcia v Silnického jaskyni sa konala až prišiel Ai Miklánek. V pláne sme mali spriechodniť najužšie časti jaskyne medzi Kapilárou a Nevycválanou sieňou. Vo vstupnej chodbe sme fotili ľadovú výzdobu, lebo sme nechceli veriť, že dvojmetrové cencúle držia na pätke 3 x 1 cm. Práce sa ujal Ai, čo sme ani moc neľutovali po toľkom kopaní v ponore. Kladivo, dláto a vŕtačka v dobrých rukách spraví zázraky a asi po hodinovej práce sme sa presunuli do Nevycválanej siene a ďalej, kde sme nedávno v spoločnosti Marcela Adama a Janky Cibuľkovej zaznamenali sľubný postup. Pokračovali sme v kopaní a zrušili sme aj 2 navŕtané diery. Napísané to je jednoducho, ale nie je to teda miesto pre nikoho, kto nerád pracuje v úzkych a zablatených chodbách. Prvý človek v nových priestoroch bol Ai. Potom som išiel ja a postupne ma chytala eufória. Poviem pravdu: očakával som možno trojmetrový postup, lebo Silnického jaskyňa nepúšťa ľahko. Je tu každý meter ťažko vybojovaný. Ale chodba sa len krútila, zdvíhala sa a už som kričal Petrovi: Peťo, poď aj Ty! Dĺžku chodby sme nakoniec odhadli na 20-22 metrov, čo sa v eufórii zdalo viac, ale 20 metrov sa v Silnického nekoná každý deň. Je to prítoková chodba: podľa Petra smerujeme k nejakému ponoru, možno práve k ponoru Trpaslíkov. Zvuk tečúcej vody, ktorý na jednej predchádzajúcej akcii počul Peter s Aiom, teda nejde z dolného poschodia jaskyne, ale je to tok, ktorý zhora smeruje dobre identifikovateľnou cestou k spodnému toku. Dno a steny chodby sú z polorozlámanej, veľmi mäkkej horniny, drolí sa medzi prstami, strop je z hlinou zlepených balvanov a okruhliakov. Jediný masívny strop sme našli na konci objavu, kde sa končí polorozlámaná vrstva mäkkej horniny a začína sa vápencový masív s kúskami kremeňa. Objav sme nazvali Dračia chodba podľa ľadového dračieho vajca, ktoré sme našli cestou.
Na základňu sme sa vrátili o pol siedmej a do konca dňa sme objav patrične oslávili.
Okrem práce sme žili aj kultúrne a sociálne. V piatok nás navštívil Jano Tencer, v sobotu ráno sme si dali čaj s Janom Blahom, Luciou Strelkovou, Radkom Nevařilom, Mišom Ševečekom a Mirom Zverkom, ktorí išli neskôr do Riečnej jaskyni, v sobotu večer prišiel Ľubo Janeček, ktorý uvaril držkovú polievku, na žiadosť Ondreja Trávnika extra štipľavo, že si všetci utierali pot z čela, a neskôr v ten večer sme sa už aj v spoločnosti Aďky a Kamila presunuli do Zapadnutého kúta navštíviť Ludva, kde nás zastihol aj René Jankovič.
Csaba Igaz
Fotogaléria: Tri dni v ponore a objav v Silnického jaskyni
Video: Ponor trpaslíkov v júni 2016