Sedlákova diera sa otvára
Decembrový výjazd do Tatier konečne priniesol očakávaný úspech. Z Bratislavy sme vyštartovali v piatok ešte za svetla a hoci sme sa zastavili iba v Zelenči a Liptovskom Mikuláši (krčma Váh s nefalšovanou atmosférou IV. cenovej), na Podspády sme dorazili až okolo desiatej večer. Tam už čakal Juro Šurka s kamarátom Jakubom a aj teplá večera.
V sobotu doobeda vyrážame klasicky po raňajkách. Snehu je málo, tak 15-20 cm a je aj odmäk, preto sa dobre šliape hore. Pred pol jednou sme pri Jaskyni štyroch medveďov a od nej už bez väčšieho blúdenia prichádzame za pol hodinu k cieľovej Sedlákovej diere. Tam sa prezliekame, zahreje nás hlt studenej vodky a vlažný čaj a po chvíli už zostupujeme vstupnou strmou chodbou dolu. Tá je prvých 20 m premrznutá, čo jasne hovorí o tom, že jaskyňa bude mať aj horný vchod. V dolnej časti vstupnej chodby sa zastavujeme na fotodokumentáciu hladinových čiar a zarovnaných stropov. Potom už bez problémov prichádzame do dómu za Leslyho chodbou, kde vybaľujeme vŕtačku a navrtávame dieru do veľkého kameňa na dne prekopu. Vŕtačku vzápätí balíme a nesieme ju dopredu na koniec známych častí, kde bude plniť kľúčovú úlohu. Zatiaľ čo jeden jaskyniar ostáva likvidovať balvan a rozširovať prechod do Rozkošnej chodby, ostatní sa pobrali prekonať stupeň, pred ktorým sme zastali minulú akciu v novembri. Lepšie je povedať, že stupeň prekonáva Juro a ostatní mu asistujú – podávajú vŕtačku, stúpačky, kladivo, neskôr prinášajú lano z dómu, ktorým sa ťahali vedrá. Po nejakej hodine je Juro už asi 3 m vyššie, keď sa využili dve stúpačky a v kotve s plaketkou je osadená slučka. Navrtáva štvrtý kotevný bod, odhadzuje dopredu rukavice, stavia sa do slučky z naviazaného lana a odhodlá sa na dôležitý krok hore, pričom musí starostlivo držať balans. Keď sa postaví na plošinku, hlási pokračovanie ďalej a odmenou je potlesk zúčastnených. Postupne sa tam všetci presúvame. Aj keď je plošina relatívne malá, zmestíme sa tam. Nasleduje strmé klesanie, spočiatku sa javilo ako studňa, ale dá sa v pohode zísť. Chodba pokračuje ďalej vodorovne asi 10 m a opäť sa ukazuje strmé stúpanie. Sme smutní, kým sa nepokúsime liezť hore. Ide to celkom dobre, niektorí sa však necítia a ostávajú vo svahu. Postupne vystúpame dobrých 20 výškových metrov k akémusi medziposchodiu. Tu sa dá preliezť vodorovne za kulisu do strmého klesania v pôvodnom smere alebo poračovať hore už v podstate šikmou studňou. Ideme najprv hore, studňa sa po 10 m stane úplne kolmou s totálne čiernymi stenami. Juro s dobrým svetlom nasvieti malý otvor v strope asi 4 m vyššie. Len tak skúsi zakričať nahor. Odpovedá mu neskutočná ozvena, akú sme dosiaľ nepočuli. Otázka, čo je hore nás odvtedy trápi. Vraciame sa na medziposchodie a strminou schádzame asi 10 m nižšie. Tu opäť pokračuje relatívne vodorovne chodba charakteru Rozkošnej. Ideme ňou takých 70 m, cestou prekonávame čierny tobogán a míňame aj strmú kolmú prítokovú chodbu. Horizontálna chodba končí miernym rozšírením s dvoma studňami. Vpravo je studňa s previsnutými stenami, nevidíme dno, ale podľa zvuku kameňov má asi 10 m. Podobná studňa je aj rovno vpredu, tú sa ale pokúšame zliezť. Dostávame sa 8 m nižšie, dá sa zísť aj na dno o dva metre hlbšie, ale je bez pokračovania, tak s vypätím síl lezieme späť. Na dnes objavov stačí, tu na konci sme len dvaja, zvyšní členovia nevedia čo je s nami. Vraciame sa naspäť do Rozkošnej chodby, kde pobalíme veci a dorozširujeme prechod vykotúľaním prekážajúcej skaly. Unavení vychádzame von do noci. Vonku nemrzne, dorážame fľašu vodky a pekne bez blúdenia sa po vlastných stopách vraciame na Podspády. Vďaka vedúcemu Dzurilovi sa výdatne najeme a objav patrične oslávime horcom z miestnej produkcie. Na akcii sme objavili odhadom 150 m chodieb, čo je však hlavné, dá sa ísť ďalej. Mená účastníkov: Marcel Adam, Jakub Bukovina, Csaba Igaz, Peter Magdolen, Peter Ševčík a Juraj Šurka. Ďalšia akcia bude asi až v máji.
Peter Magdolen
Video: Prekonanie kľúčového stupňa pred objavom v Sedlákovej diere
Fotogaléria: Sedláková diera sa otvára