Prepojenie nebude ľahké
V sobotu sme uskutočnili prvú akciu zameranú na prepojenie jaskýň Jubilejná a Stará garda. Spoločne sme vyrazili okolo poludnia zo základne, prišli k Jubilejnej jaskyni, otvorili ju a tu sme sa rozdelili. Dovnútra išli Csaba s Ondrom s jasnými inštrukciami – od 14.00 do 14.15 klopaním na seba upozorniť pred úžinou v Chodbe na Gardu a od 14.30 do 14.45 v Sieni dokopaného Mikuláša. Veľmi podobné inštrukcie má aj druhá skupina, ktorá ide do Starej gardy. Tam schádzame do Dómu v prechode niekedy pred pol druhou, takže máme čas na rozširovanie úzkeho meandra v najnižšej časti dómu. Nastupuje vŕtačka a troma dierami odstraňujeme bloky brániace v prístupe na dno meandra. Akurát je 14.05, keď stíchneme a počúvame zvuky z Jubilejnej. Nič nečujeme, tak sa rozhodujeme, že spravíme ešte jednu dieru. Tú vyvŕtame a zrušíme, následne sa dá naliezť ďalej. Postup je však sklamaním. Namiesto pokračovania meandra dopredu sa tento zmení na strmo klesajúcu puklinu so zablatenými kameňmi na dne. Postup ďalej nebude ľahký. Už je ale čas na vyskúšanie spojenia na druhom mieste. Preto sa presúvame cez Sieň nádeje do blokoviska a tam po kratšom blúdení naliezame v dvojici s Ondrejom Trávnikom k studni pod krátkou zámerou. Je asi 14.40, keď počujeme rytmické búchanie niekde zdola. Zídem na dno úzkej studne a tu búcham kameňom o bloky. Kamene sa však údermi rozpadajú, kladivo by bolo lepšie. Smer, odkiaľ sa zvuk šíri nevieme bližšie identifikovať, ale počúvame ho dobrých 10 minút. Preliezam ešte na koniec zameraných priestorov a pokúšam sa nájsť druhú úzku studňu, ale nenachádzam ju. Tak sa vrátime do Dómu v prechode, kde sa stretávame so Ševom, ktorý vystriedal Marcela (bola mu zima, tak po vŕtaní odišiel von). So Ševom ešte asi pol hodinu ťaháme kamene z pukliny na dne, než sa rozhodneme opustiť toto miesto. Cestou von sa ešte zastavujeme v Sieni strachu a tu navŕtame a odstránime kameň v prítokovej chodbe, ako aj úzky prielez pred koncom. Robíme to preto, aby sme mohli túto chodbu nabudúce pohodlne domerať. Potom už bez problémov vyjdeme von. V potoku stretávame dvojicu z Jubilejnej a spoločne umývame veci. Dozvedáme sa, že v Jubilejnej jaskyni počuli vŕtačku na prvom mieste v komíne, avšak na druhom mieste, kde sme ich v Starej garde počuli my, oni nepočuli nás. Je to zrejme preto, lebo v Garde sme v blokovisku nebúchali do masívu, ale len na jednotlivé bloky, ktoré neprenášajú zvuky tak, ako súvislá skala. Celkovo môžeme hodnotiť prvú akustickú skúšku ako pozitívnu. Spojenie však nebude také ľahké, ako sa zdalo pri pohľade na prekrývajúce sa pôdorysy oboch jaskýň. Nutne musí nasledovať druhá skúška s využitím lavínových vyhľadávačov, ktoré ukážu konkrétnu vzdialenosť a aj bližšie určia miesto na kopanie či rozširovanie.
Po náročnej sobotňajšej akcii sme v nedeľu zvolili pohodlnejšie pracovisko – jaskyňu Jazvečí hrad. Tu sme vypratávali hlinito-bahnité sedimenty z takmer horizontálnej chodby, ktorá smeruje k jaskyni Viktória. Podľa spoločnej mapy odhadujeme, že na prepojenie tu treba prekopať 4-5 m v nízkej plazivke. Počas nedeľnej akcie sme v plazivke dopredu nepostúpili, ale sme ju prehĺbili na 1 m vysokú pohodlnú meandrovú chodbu, kde je radosť pracovať. Odhadom sme vyťahali 50 – 70 bandasiek sedimentov.
Akcie v sobotu 5. 4. 2014 sa zúčastnili: Cs. Igaz, O. Miklánek (jubilejná j.), M. Adam, P. Magdolen, P. Ševčík, O. Trávnik (Stará garda) a J. Cibulková (príprava stravy na základni). Na nedeľnej akcii 6. 4. 2014 boli: I. Gurník, P. Magdolen, L. Strelková a P. Ševčík.
P. Magdolen
Fotogaléria: Prepojenie nebude ľahké