Predlžený víkend v Tatrách
Ešte v júli pred JT sme ďalšiu akciu v Tatrách naplánovali na koniec prázdnin, kedy je priaznivé rozloženie štátnych sviatkov – štyri dni voľna. Hoci veľa jaskyniarov sa už pripravovalo na nový školský rok alebo si ešte užívali dovolenky s rodinami, nazbieralo sa nás dosť na hodnotnú pracovnú akciu. Zo západného Slovenska sme vrazili vo štvrtok poobede, aby sme ešte za svetla stihli prísť do kultového ubytovacieho zariadenia Muráň na Podspádoch (podľa vedúceho má táto drevená stavba okolo 110 rokov). Plní sily sme v piatok doobeda vyrazili v peknom teplom počasí do Sedlákovej diery, kam sme po viacerých zastávkach prišli plne naložení včasne poobede. V jaskyni sme využili veľkú časť prineseného nákladu. Najprv sme osadili dve stúpačky v traverze do Leslyho chodby. Potom sme použili veľkú vŕtačku a pomocou nej odstránili veľký balvan v prechode do Hladinového dómu. Ďalšie stúpačky v počte šesť kusov sme dali do Rozkošnej chodby, kde sme uľahčili výstup a zostup v obchádzke blatového polosifónu. Poslednú stúpačku sme už vŕtali s vymenenou akumulátorovou batériou. V sprístupňovacích prácach sme pokračovali aj ďalej v skratke pod Studňou s ozvenou. Tu je prekopaný prechod, kde sa natesno plazí v blate. Teda prechod tu bol tesný, v súčasnosti už nie je. Stalo sa tak vďaka dobre navŕtanej diere, ktorá spôsobila vylomenie väčšieho bloku. Rozšírenou plazivkou sme pohodlne prešli ku koncu jaskyne. Tu sme minulú akciu zameriavali strmú stúpajúcu chodbu nad Rozlámanou (Máriovou) priepasťou a skončili sme pri kolmom 3m stupni, odkiaľ tieklo veľa vody. Tentoraz bolo vody máličko. Stupeň sa pomerne ľahko podarilo vyliezť, pokračovanie však žiaľ rýchlo skončilo. Za stupňom sa chodba rozdvojila, pravá smerovala kolmo hore, ale je na hranici prieleznosti a nepchali sme sa do nej. Ľavá bola priestrannejšia, tiež ide strmo hore a po piatich metroch sa rozšíri do slepej kaverny. Objav nás sklamal. Tak sme tu aspoň osadili lano na dve kotvy, keď nás v budúcnosti napadne rozširovať pravú puklinovú chodbu a napokon sme tieto partie zamerali. K dĺžke jaskyne tak pribudlo 12,7 m a ku koncu augusta má Sedláková diera celkovo 761 m. Von z jaskyne sme vyšli ešte za svetla, ale na Podspády sme prišli už potme. Sobota bola čiastočne oddychová, doobeda sme poumývali výstroj a na obed vyrazili na prechod hlavným hrebeňom Spišskej Magury. Na trase Podspády – Lendak boli zaujímavé akurát výhľady na Belanské Tatry z jednej a na Pieniny z druhej strany hrebeňa. A ešte vrcholová stanica lanovky z Bachledovej doliny, kde predávajú pivo. V nedeľu doobeda bolo stále priaznivé počasie, opäť sme teda vyrazili do Sedlákovej diery. Teraz ale naľahko a aj pracovné aktivity boli ľahšieho typu. K jaskyni sme došli o ¾ hodiny skôr ako v piatok, a to sme sa zastavili pri Jaskyni štyroch medveďov, odkiaľ sme zobrali bandasku s lanom na ťahanie. Nenáročná akcia spočívala v rozširovaní spodného vchodu do jaskyne. Ten je na rampe v stene do doliny Nového potoka a predstavoval tesnú plazivku (na výdych). Na čistení vchodu sme sa striedali traja a aby boli využití aj ďalší dvaja účastníci, tí sa rozhodli pracovať vnútri. Tam je spodný horizont ukončený plazivkou zatarasenou kameňmi stmelenými blatom a trocha aj sintrom. Pokračovaniu nasvedčuje ozvena, síce nie tak mohutná, ako v objavoch v horných partiách, no predsa by tu niečo mohlo byť. Dvojica pracovala v ťažkých podmienkach, dopredu postúpili minimálne, avšak podarilo sa im vytvoriť pracovný priestor a ďalšia akcia tu už môže dosiahnuť predpokladané rozšírenie chodby. Vstup sa nám podarilo spohodlniť, aj keď v prístupe na pracovisko bude treba ešte vyťahať ďalších 30 bandasiek sedimentov. Teraz je plazenie pohodlné v prvých piatich metroch a rovnaký úsek je treba ešte vyčistiť.
Celkovo sa výjazdu 28.8 – 1. 9. 2014 zúčastnili traja jaskyniari za skupinu Plavecké Podhradie (Ľ. Janeček, P. Minarovič a J. Míšaný) a traja za Bratislavu (P. Magdolen, P. Ševčík, M. Ševčík).
P. Magdolen