Práce v Majkovej sa rozbehli
Pohľad do kalendára dával tušiť zvýšenú aktivitu, keďže sviatok 17. novembra pripadol na štvrtok a väčšina pracujúcich si brala voľno aj na piatok. Túto aktivitu si však jaskyniari šetrili na domáce práce, a tak bol problém zohnať pracovníkov do jaskyne. Napokon sme sa našli dvaja na piatok (Ivanický, Magdolen) a ešte pred obedom sme zostúpili na dno Majkovej jaskyni do Učiteľskej pukliny. Ako sme prezerali priechod do jej spodnej časti, usúdili sme, že to nie je dostatočne rozšírené a postupne sme tu umiestnili 5 dier. Potom sa už dalo ísť priamo dolu, hoci s istou námahou. Tam sme sa rozhodovali nad ďalším postupom. Zvolili sme najnižšie miesto pred koncom pravej časti pukliny v správnom smere na Gardu, kde boli na dne bloky a menšie kamene. Tie sme vyťahovali vyššie a umiestňovali v koncovom závale. Niektoré balvany nám dali riadne zabrať, než sme ich vykotúľali hore. Po čase už dno tvoril len blatový štrk a pracovať bez náradia bolo ďalej neefektívne. Akciu sme teda ukončili, ešte za svetla oprali v potoku kombinézy a pobrali sa na základňu, kde sa o teplo domova úspešne staral Marcel. Na sobotu sa predsa len uvoľnilo viacej ľudí a z nich sa štyria odhodlali pracovať v jaskyni. Na základni ostal Vlado Mucha a Ďurkovci - Tomáš s Evou. Pokúšali sa zapojiť prietokový ohrievač, avšak bude si to vyžadovať ešte jednu akciu pod vedením skúsenejšieho elektrikára. Ďalej inštalovali vonkajšie osvetlenie, čo napokon už za tmy s úspechom zvládli. Jaskynná čata zišla aj s náradím (vedrá, čakan, lano) na dno Učiteľskej pukliny a začala tu sondovať na dvoch miestach. Pretože na najnižšom mieste prievan nebol, brali sme sutinu z miest bližšie k prechodovej úžine. Obe miesta, jedno pred padnutým blokom, druhé za ním, mali medzi kameňmi vzduchové medzery, a aj sme občas cítili náznaky prievanov. Po pár hodinách roboty sa obe miesta spojili do jedinej úzkej pukliny, mierne sa rozširuje smerom dopredu doprava a v tomto smere kamene prepadávajú dole 1-2 metre. Počas sondovania sme vŕtali diery na rozšírenie stále náročnej prechodovej úžiny i na zrušenie padnutého bloku nad sondou. V závere akcie sme dali aj jednu dieru do zúženia na dne sondy. Po piatich hodinách práce sme vyšli hore už za tmy a vzdali sme sa čistenia náradia a výstroje v studenom potoku. Zo zúčastnenej štvorice (Adam, Červeň, Igaz, Magdolen) sme sa poslední dvaja odhodlali do jaskyne aj v nedeľu a pripojil sa k nám Radko Nevařil. Dnu sme brali len vŕtačku, veď potrebné náradie ostáva na pracovisku. Prienik nižšie sa však nekonal, Hoci sme pomocou piatich dier rozšírili bočné steny sondy, stále je na dne úzko a v tejto činnosti musíme pokračovať. Navyše časť materiálu zo stien popadala dolu a sonda je plytšia. Ubezpečili sme sa, že z dna ťahá čerstvý vzduch a teda postup je jasný. Otázne je, či by nebolo ľahšie dostať sa do voľného pokračovania vytvorením novej sondy bližšie ku koncovému závalu, tam kde sme v piatok zastali v blatovom štrku. Pracovisko by tu bolo rozmernejšie a nemuseli by sme používať vŕtačku, predpoklad je, že v 2 m hĺbke by sme zastihli voľnú puklinu, kam smeruje súčasná sonda. Bude to záležať na počte pracovníkov na budúcej akcii, na ktorú sa dopredu tešíme. Von sme vyšli po štyroch hodinách, prekonali sme sa a v mraze poumývali kombinézy i transportný batoh. Výsledkom troch akcií je postup 2 m do hĺbky a odhadujeme, že na spojenie so Starou gardou bude treba zísť už len 5-6 m nižšie.
P. Magdolen
Fotogaléria: Práce v Majkovej sa rozbehli