Pokroky medzi Viktóriou a Jazvečím hradom
Keď sa Peter Ševčík s Ondrejom Miklánkom začiatkom marca prekopali do novej jaskyne Jazvečí hrad a vzápätí sme zamerali jej polohu, zdalo sa pomerne ľahké prepojiť ju s blízkou jaskyňou Viktória, ktorá bola vykopaná ešte v roku 1987. Lenže ako to už býva, zdanie klame. Od jari sme v Jazvečom hrade uskutočnili 8 akcií, pričom sme v kľukatej plazivke postúpili asi 12 m. To by sme už podľa prvotnej mapy mali byť vo Viktórii. Problém je, že jaskyňa Viktória je po takmer 30 rokoch nečinnosti neprístupná pre napadanú hlinu a organický materiál. Takže ďalšia úloha znela vyčistiť vstup do Viktórie, čo sa zdalo uskutočniteľné za jednu akciu. Dali sme ich však už tri a stále nie sme na mieste dosiahnutom v r. 1987. Je neuveriteľné, ako sa jaskyňa za uplynulý čas dokáže sama zneprístupniť. Tento víkend bolo v pláne konečne sa dostať na koniec starej Viktórie.
Z Bratislavy sme vyštartovali v sobotu až o pol desiatej a po nákupe, desiatej, zbalení sa a pod, sme k jaskyni prišli až na poludnie. Nie však k Viktórii, ale k jaskyni 60. výročia. Toto pracovisko Ondreja Trávnika si vyžaduje približne každú štvrtú akciu prítomnosť väčšieho počtu ľudí, ktorí vyťahajú narúbaný materiál von. Tak tomu bolo aj tentokrát, keď Ondrej na konci jaskyne nakladal do bandasky skaly a drvinu a ostatní sme potom plnú bandasku vyťahovali úzkou chodbou vyše 10 m von na povrch. V priebehu dvoch hodín sme takto vyťahali 22 bandasiek a vyčistili celú koncovú kavernu. Ondrej tak môže odrobiť opäť niekoľko akcií, než zaplní voľnú koncovú dutinu. Od Šesťdesiatky sme sa konečne presunuli k neďalekej Viktórii a začali z nej vyťahovať hlinu a blato. Práca na konci je tu vyčerpávajúca, dokonca ťažšia, než keď sme tu kopali pred 27 rokmi. Je to preto, že vtedy tu sediment tvorila kyprá hlina, dnes je to priľnavé blato. Navyše naše dnešné proporcie sú oproti mladíkom z 80. rokov značne robustnejšie a už nie je v rúrovitej chodbe priestor na vaničku. Našťastie sú v partii mladí jaskyniari vhodní na prácu na čelbe, čo sa snažíme využiť, nie však zneužiť, a preto sa striedame. Za tri hodiny práce už ale máme ťahania dosť a šichtu ukončujeme. Vpredu sme postúpili asi meter dopredu k predposlednej zákrute a podľa starej mapy ostávajú 3 m na dosiahnutie posledného meračského bodu. Na objem sme z jaskyne vytiahli 30 vedier hliny a blata, pričom hlavný podiel materiálu nie je z konca, ale z dna vstupnej časti, kde treba vytvoriť pohodlný manipulačný priestor.
V nedeľu sme pôvodne chceli už len upratať základňu a na obed odísť, myšlienky nad prepojením nám však nedali, a tak sme v dvojici pred obedom vyrazili zamerať jaskyňu Jazvečí hrad. Počas 2,5 hodiny sme pomocou Dista zmerali súčasný stav jaskyne. Spravili sme 12 zámer; dĺžka jaskyne vychádza na 25,7 m. Tu treba oceniť spomínanú laserovú pomôcku. Ak by sme merali so šnúrkou a závesnými inštrumentmi, meranie by trvalo niekoľkonásobne dlhšie. Zvlášť komplikované by bolo umiestniť kompas či sklonomer tak, aby sa hodnoty vôbec dali odčítať. Neskôr večer doma boli namerané údaje spracované a vyplýva z nich, že medzi súčasnými koncovými bodmi v oboch jaskyniach je vzdialenosť 3,3 m. Ku bodu vo Viktórii sa však ešte musíme prekopať. To by mal byť cieľ najbližšej akcie na tejto lokalite. Azda sa ešte túto jeseň podarí obe jaskyne prepojiť do 50 m jaskynnej sústavy, čím vznikne „baby systém“ vhodný na športovú speleológiu (preliezanie plazivkami na čas). Sobotnej akcie dňa 6.9. sa zúčastnili: M. Adam (zároveň zbieral huby), P. Magdolen, V. Mucha, M. Ševčík a O. Trávnik, nedeľné meranie uskutočnili P. Magdolen a M. Ševčík.