Nová jaskyňa v Belianskych Tatrách
Pekné počasie v závere prázdnin sme využili na ďalší výjazd do Tatier. Vyrazili sme v stredu 29.8. poobede a neskoro večer sa ubytovali v tradičnom miesta u Dzurillu na Podspádoch. Vo štvrtok ráno sme podľa plánu naplnili hlavný cieľ výjazdu, a to zameranie objavu v jaskyni Sedláková diera spred dvoch mesiacov. Vtedy sa nám podarilo preniknúť cez zával do dómu na konci Leslyho chodby. Na osem zámer sme nové priestory v dĺžke 36 m zamerali. Po meraní sme sa venovali hľadaniu miesta pokračovania, ktoré sme bez väčšej námahy identifikovali v úzkej diere so silným prievanom vpravo pred posledným bodom. Vyzbrojení vŕtačkou sme sa pustili do rozširovania. Po šiestich dierach sme skonštatovali, že plazivka sa zúžila a zalomila do kolmej rúry s priemerom 20 cm a ďalšie rozširovanie už je neefektívne. Hodený kameň padá asi 4 m a podľa zvuku je na dne väčší priestor. Užitočný fakt sme zistili v závere akcie, totiž že prievan je aj na najnižšom mieste dómu; vyzerá to tam priestrannejšie a sem bude smerovať nasledujúca postupová akcia. Od jaskyne sme sa vracali na Podspády druhou stranou hrebeňa a konštatovali sme, že táto cesta je pohodlnejšia, než z doliny Nového potoka žľabom popri Balónovej jaskyni. V piatok 31.8. sme vyrazili s cieľom opäť postúpiť v Sedlákovej diere. Hore sme išli východným svahom a do kopca sme nastúpili ešte viac vľavo, ako sme vo štvrtok schádzali. Trasa je tu pohodlnejšia bez popadaných stromov, akurát treba obchádzať vystupujúce skalné partie. Počas obchádzania jedného skaliska sme sa pár minút pred poludním dostali k menšiemu prepadlisku, z ktorého vybiehala klesajúca nízka chodba. Nezaváhali sme, prezliekli sa do kompletného výstroja a podzemný priestor preskúmali. Klesajúca chodba sa postupne rozširuje z plazivky na štvornožky prekonávanú chodbu a po necelých 20 m sa rozšíri do siene, kde sa dá pohodlne postaviť. Na protiľahlom mieste siene stúpa iná chodba do závalu z drobného štrku – zrejme smeruje na povrch. V sieni je pozoruhodný výskyt kostí. Podľa čeľustí sme identifikovali aspoň štyri medvede, nie sú to jaskynné, lebo kosti vyzerajú celkom čerstvé. Nakoľko sme boli prezlečení, pustili sme sa do hľadania pokračovania jaskyne. Dve miesta sa javili ako perspektívne. V najnižšej časti siene doprava pod stropom a v prístupovej chodbe tesne pred sieňou tiež doprava. Začali sme pracovať v druhom mieste, kde sa v strope črtala klenba. Postupne sme vyťahovali kamene a štrk, čím sme postúpili pri miernom klesaní asi 3 m dopredu v smere kolmom na prístupovú chodbu. Tu sme sa na základe pohybu vzduchu rozhodli kopať dohora doprava a postúpili sme ďalšie 3 m. Pod stropom je stále určitá vzduchová medzera a medzi kameňmi sa občas vyskytujú veľké kosti. Všetko nasvedčuje tomu, že ďalšou činnosťou sa dostaneme do paralelnej vetvy s prístupovou chodbou, ktorou sa v minulosti z povrchu dostávali do jaskyne veľké šelmy. Päť hodín pracovnej aktivity v jaskyni stačilo a akciu sme ukončili. Neskôr po večeri sme sa zhodli na názve Jaskyňa štyroch medveďov. Jaskyňa má perspektívu podstatne zväčšiť svoju súčasnú dĺžku odhadovanú na 30 m. V sobotu mala nastať zmena počasia k horšiemu, a preto sme zvolili odpočinkový deň na termálnom kúpalisku Vrbov a v historickom centre mesta Kežmarok. Večer prišli na Podspády jaskyniari zo Zakopaného a spolu sme oslávili narodeniny vedúcej Jadwigy. V nedeľu sme doobeda vydychávali sobotňajšiu narodeninovú tortu a poobede sa vybrali po trase Poprad – Ružomberok – Žarnovica a Sološnica do Bratislavy. Úspešnej akcie sa zúčastnili: Marcel Adam, Ľuboš Janeček, Peter Magdolen a Radko Nevařil.
Peter Magdolen