Konečne máme v Borinke kde liezť
Mesiac: február 2016, jaskyňa: Stará garda, miesto: puklina pred žabím kolenom.
Jar v Malých Karpatoch pomaly začína a tak je v jaskyni neuveriteľne veľa vody. V pukline to hučí ako na koncerte Iron Maiden. O vode, ktorá ňou preteká (najmä na jar) sa vie už niekoľko rokov, lenže v pukline so šírkou 20cm nie je citeľný prievan a najmä mierna skepsa skúsenejších jaskyniarov odhovára od prác - voda v Starej garde totižto (poväčšinou) k ničomu nevedie. I tak toto miesto M. Ševčíka stále láka. A tak sa 07.02. v zložení P. a E. Červeňovci a M. Ševčík začína s pomalým rozrušovaním stien vápencového masívu. Na 3 akcii v pukline najchudší člen klubu - Cs. Igaz štýlom "dážďovka" preniká do väčšieho priestoru, kt. odhaduje skromne na 2x2m s výškou 4-5m. To je povzbudzujúci podnet pre ostatných v pokračovaní v prácach, kt. však len kvôli 1 baterke do vŕtačky (druhá sa pokazila a dlho sa čakalo na jej náhradu) sú pomerne pomalé. Konečne, ale prichádza deň D.
Sobota 16.04.2016
Krásny, slnečný jarný deň. Na základni sa nás stretáva niekoľko. Dnešný cieľ je jasný, pokračovať v rozširovaní pukliny s tým, že chýba už len pár dier a dostaneme sa aj ostatný (mohutnejší) členovia do "dómiku". Do jaskyne vyrážame vo štvorici - P. Magdolen, O. Miklánek, M. Ševčík, P. Ševčík. Začíname rozširovacie práce. Ale keďže nás je dosť veľa na čelbe sa striedame 3-ja: Ondrej, Matej a Ševo, Peťo robí tým podpory. Neskôr prichádza Cs. Igaz a J. Cibulková. Keďže v pukline sa uživia naozaj len traja Peter, Csaba a Janka sa púšťajú do "upratovania" jaskyne v žabom kolene. Puklina sa poddáva, už vidieť čiernotu. Baterka vo vŕtačke však pomaly dochádza. Energia ostáva už len na 1,5 diery a v masíve posledné "brucho", kt. treba rozrušiť. Chce to len dobrú dieru... Rozrúšame masív. Zisťujeme, že hornina sa síce poddala, ale nie je to úplne ono. I tak sa M. Ševčíkovi na výdych podarí preliezť do avizovaného "dómiku".
"Csaba toto je priestor 2x2m? To si robíš srandu?!" kričí z priestoru. Ocitá sa v studni s dĺžkou cca 5m, šírkou 3m a výškou cca 10m. Zo stropu padá menší vodopád. Posvietením na jeho začiatok sa v strope studne ukáže otvor s priemerom 1,5. Otvor je však príliš vysoko a bez potrebnej lezeckej výstroje je to k nemu riskantné. Postupne do studne prichádza Ondrej, Csaba a Ševo. Csaba ukazuje Ondrejovi perspektívne miesto - na druhej strane vchodu do studne vo výške cca 2m pokračuje puklina. Ondrej vylieza, Csaba za ním, chodba má krásnu výzdobu. Prejdú niekoľko metrov a dochádzajú k menšiemu závalu. Ondrej ho prekopáva a ocitajú sa v komíne. Csaba nalieza a jeho dĺžku odhaduje na 10m hoci nevie, či bol úplne na konci. Pozitívne však je že v chodbe a komíne cítiť prievan. Nakoniec zhodnocujeme objav. Celkovú dĺžku nových objavov odhadujeme na 30m. Nové objavy majú peknú výzdobu, všetkému však kraľuje cca10m vysoká studňa. Pracovne si ešte určujeme ďalšie miesta postupu: 1. je vylezenie studne k otvoru v strope a jeho preskúmanie. 2. je v komíne s prievanom. Nakoniec sa s objaviteľským nadšením vraciame k veciam, balíme a trielime von. Von sa dohadujeme na pomenovaní studne. Končený názov, ale nepadá.
Večer trochu oslavujeme. V nedeľu 17.04. sa koná ešte menšia prehliadka Sedmičky a spríjemňovanie prechodu vo Vlčích jamách a príjemný víkend sa končí.
V najbližších týždňoch nás teda dúfajme čakajú opäť nejaké pekné objavy, ale najmä ako Csaba trefne poznamenal "konečne máme aj my, v Borinke miesto kde treba liezť", nie sa len plaziť v blate ako je to zvykom Borinských jaskyniarov.
Matej Ševčík