15.03.2017 22:30

Hoci marec sa už nenávratne prehupuje do svojej druhej polovice, nám ešte stále v hlave behajú myšlienky na ten zaujímavý február, áno február... ale pekne poporiadku.

Február... mesiac druhý, tohtoroku roku 2017, začal úplne obyčajne - na Borinke. Teda nie až tak obyčajne. Prvý týždeň sa niesol v mene prác na novej veľmi perspektívnej lokalite - ponor Trpaslíkov (prakticky najväčší a zdá sa, že aj najhlavnejší ponor celého systému, uvidíme!) s jeho vyčistením a prehĺbením na regulérnu jaskyňu. Nasledoval objav viac ako 20m v Silnického jaskyni. O týchto objavoch a postupoch už bola na stránke zmienka a tak, nie že by boli nezaujímavé, práve naopak! Ale je nutno opísať i ďalšie akcie mesiaca február, takže je nadbytočné sa o týchto veciach ďalej rozpisovať, prejdime na iné.

 

Druhý víkend mesiaca sme využili na menšiu expedíciu. Po mnohomesačnom pozývaní na prehliadku jaskýň od severných malokarpatských bratov sme konečne pozvanie prijali a 10.2. už parkujeme autá v Čachtickom kameňolome v zložení - Cs. Igaz, P. Magdolen, O. Miklánek a M. Ševčík.

Csaba, Peter a Ondrej sa ešte počas dňa zabehli pozrieť na neďaleké pracovisko I. Demoviča - fosílnu vyvieračku, dielo neuveriteľných rozmerov ľudskej snahy. Po milom a príjemnom uvítaní na Čachtickej základni členmi OS Čachtice, sme v sobotu vyrazili do ich najväčšej pýchy - Čachtickej jaskyne pod vedením L. Kubičinu, Z. Otrubu a A. Richtárechovej. A veru niet sa čomu čudovať, že sú na ňu právom hrdí. Jaskyňa je neskutočná! Striedanie sa úzkych plazivých chodieb a mohutných siení s peknou výzdobou je fantastické. Hoci sme zvyknutí na užšie priestory v Malých Karpatoch, tieto nás očarili. V jaskyni sme strávili 5 hodín a došli až k 2. bivaku v jaskyni. Prezreli sme si kryogénne kalcity, najväčší dóm v jaskyni i objavné chodby. Po výleze z jaskyne sme si spravili menší výlet po krase k sonde OMVJ a Jesenského duby. V nočných hodinách sme asistovali HaZZ pri hasení požiaru posedu nad kameňolomom a druhý deň šli do Beckovskej jaskyne. Beckovská jaskyňa je kapitola sama o sebe. Nachádza sa mimo Malých Karpát, resp. v Považskom Inovci, a tomu odpovedá aj charakter jaskyne. Kamenné skôr horizontálne chodby vyplnené "lesným blatom" a pieskom sa zmenia na vertikálne siene s mazľavým ílovitým blatkom. No zmení sa i výzdoba. Zo sintrovej na kryštálovú. A tak si prechádzame a pozeráme dóm Jána Majku s 20m dlhým rebríkom, kryštály dlhé ako prsty posplietané do rozličných tvarov v kryštálovej chodbe a perspektívne dno jaskyne. A všade nás balí íl :).

Je nedeľa, takže naše dobrodružstvo v Čachticiach pre tento krát končí. Hoci len exkurzne, bez pracovnej akcie, so smútkom opúšťame Považie, Čachtický a Beckovský kras a tiež skvelú partiu Čachtických jaskyniarov a tešíme sa kedy sa opäť vrátime, snáď už i pracovne.

Ešte raz veľká vďaka za pozvanie, exkurzie i atmosféru! Tešíme sa nabudúce.

 

Začiatok týždňa sa s jeho koncom snúbi a na obzore je najväčšia jaskyniarska akcia mesiaca február na Slovensku - Expedícia Demänová. Hoci minulé ročníky účasti boli z pohľadu SpeleoBA minimálne až nulové, tohto roku nesmieme chýbať. A tak prvý deň expedície (17.2.) prichádza do Demänovej prvý expedičný tím SpeleoBA v podaní M. Ševčíka. V sobotu sa zúčastňuje povrchovej akcie v Machnatej dolinke a na Sokole pod vedením P. Holúbeka spolu s A. Galicom. V nedeľu si spolu s Ľ. Ľuhovou a D. Mazancom prezerajú Pustú jaskyňu a po pracovnej akcii v sonde na začiatku Pustej jaskyne zlaňujú 85m hlbokú priepasť "priepasť" v Pustej jaskyni, ktorú o 4 hodiny neskôr pre mierne zblúdenie i jümarujú hore a bez ujmy na zdraví a veselí vyliezajú po 9 hodinách v jaskyni von. Na povrchu už čaká P. Herich pripravený na záchranku z Psích dier zo slovami "my sme vás šli hľadať spodným vchodom a za 10 min. sme boli v priepasti." Nuž máme patent na to, ako z 10 min. cesty von vytvoriť 4 hod. Po večernom oddychu, druhý deň (pondelok) pomáha pri výkope v Pustej jaskyni a poobede spolu s Ľ. Ľuhovou a D. Mazancom navštevujú múzeum prírody v Liptovskom Mikuláši a vo večerných hodinách exkurzne jaskyňu Mieru.

Poznámka autora: autor článku pochodil mnohé múzeá prírody ako na Slovensku tak i v zahraničí a nutno podotknúť, že Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva je zariadené na neuveriteľnej Európskej úrovni. Hoci je menšie, jeho interaktivita a expozície je možné porovnávať so špičkovými európskymi múzeami typu Viedeň a Berlín. Klobúk dole! Škoda len, že návštevnosť už nesvedčí európskym štandardom, hoci v tomto múzeu sa človek naučí viac než za celý čas strávený v školskej lavici.

V utorok opätovne pomáha v Pustej, avšak pre pracovné povinnosti poobede odchádza. Ako druhý turnus vo štvrtok (23.2.) prichádzajú P. Filipčíková a P. Magdolen. P. Filipčíková sa pre pracovné povinnosti účastní len piatkovej akcie v Pustej. P. Magdolen aj akcie v jaskyni na Grúni. V nedeľu odchádzame domov spolu so zvyškom expedičnej partie a myšlienkou, že sa nevieme dočkať ďalšieho ročníka. Hoci expedícia nesplnila svoj hlavný a najväčší cieľ - postup v chodbe v Pustej jaskyni, naplnila dosť výrazne aspoň svoj čiastkový - postúpiť niekoľko desiatok metrov v tejto chodbe. Ako epilóg za expedíciou však ostal objav (t.č. po nedávnom zameraní) 491m dlhej, novej jaskyne 2 týždne po akcii v sonde, kde sa (mimo iných lokalít) začalo bojovať práve na expedícii. Jaskyňa dostala pomenovanie "Jaskyňa chladivého dychu" a viac sa o nej možno dočítať tu: www.speleodd.sk

 

Nutno spomenúť aj, že za dobu rozličných expedícii mimo Borinky sa na Borinke uskutočnilo pár úspešných akcii. Prehĺbila a zapažila sa najmä sonda - ponor Trpaslíkov, nad ktorou sa vystavala priehrada, pracovalo a sprevádzalo sa v Sedmičke a Riečnej jaskyni.

 

Február sa teda niesol v znamení návštev a spoznávaní nových lokalít. Opäť sa potvrdilo, že jaskyniari sú nielen ľudia zaujímaví, spoločenskí a pracovití, ale aj ľudia o ktorých sa možno v akejkoľvek situácii plne obrátiť so žiadosťou o pomoc. Ešte raz veľké poďakovanie aspoň touto formou všetkým, vďaka ktorým bol február taký perfektný!.

 

M. Ševčík

Fotogaléria